Čitateľ Jack je zvedavý aký objem peňazí, priemerné mzdové náklady a koľko pracovných miest by mohlo vzniknúť ak by firmy použili tretinu peňazí na nových zamestnancov. Jack píše…
Nazdar Mish (Mike Shedlock)
Americké firmy majú 1 až 1,8 bilióna dolárov, podľa „vierohodných“ zdrojov, akými su The Wall Street Journal, Bloomberg, atď. A to je sakra veľa peňazí.
Dúfam, že mi pomôžeš s jedným výskumom, ktorý sa pokúšam urobiť, ale som v slepej uličke. Čo ma zaujíma? Koľko stojí súkromného podnikateľa v priemysle a v službách v súčasnosti jedno pracovné miesto na plný úväzok za jeden rok? Výdavky vrátane všetkého, nie len zjavné, ako su mzda, diéty, výhody a dane, ale aj režíjne a vzdelávacie výdavky. Podnikateľ musí mať budovu, pozemok, stroje, vybavenie, takže vie aké su jeho výdavky priamo či nepriamo spojené s jedným pracovným miestom, aké som spomínal vyššie. Obvolal som „Národný zväz výrobcov“ (National Association of Manufactures) a „Americkú obchodnú komoru“ (U.S. Chamber of Commerce) no bezúspešne.
Ak teda americké firmy (nie malé a stredné) sedia na hromade peňazí v rozmädzí 1 až 1,8 bilióna dolárov verím, že by mohli 33% z toho v plnej miere investovať a zamestnať amerických pracovníkov v amerických podnikoch, vyrábať a predávať americké výrobky a poskytovať služby, nielen domácim, ale aj zahraničným partnerom.
Podľa mňa celá americká ekonomika je funkciou počtu zamestnaných američanov, priemernej mzdy, ktorú poberajú a ich disponibilným príjmom.
Vopred ďakujem,
Jack
Tak ešte raz o peniazoch, ktorými disponujú firmy
Takže po prvé, americké firmy nemajú také množstvo peňazí ako si Jack a iní myslia.
Pozrite si Dojná krava: Kto ma peniaze a kto ma dlh?, ukázané na sektoroch a firmách a prikladám aj vysvetlenie k tomuto článku Dojná krava: Kto ma peniaze? Odpoveď.
Top 50 firiem v S&P 500 ma „čistých peňazí“ (peniaze mínus dlh) mínus 749.6 miliárd dolárov. Tieto čísla su z Yahoo!Finance, niektore z druhého kvartálu. Teraz je to podľa mňa ešte horšie.
Chybný predpoklad
Aj keby niekto prišiel s „priemernými“ výdavkami na zamestnanca bolo by to zbytočné. Na čo je dobré vyčísliť výdavky na „priemerného pracovníka“, keď ťažobná spoločnosť potrebuje geológa, Amazon právnika a Google zástup programátorov? Firmy najímaju len, a naozaj len, ak potrebujú pracovníkov, miesto za miestom, nie podľa priemerov. Zamestnať niekoho dáva zmysel len vtedy, ak produkuje s pridanou hodnotou. Zamestnať niekoho len preto aby bol zamestnaný by bolo vyhadzovanie peňazí von oknom.
Malé firmy su základ pre vytváranie pracovných miest
Zaujímavé, Jack poukazuje na veľké korporácie, hoci malé firmy hrajú prim pri vytváraní pracovných miest.
Štúdia Tima Kanea pri „Kaugffmanovej nadácii“ (Kaugffman Foundation) poukazuje na to, že bez zakladania nových firiem (podľa dostupných údajov od roku 1977) by USA nezaznamenali rast počtu nových pracovných miest.
Bližšie o tom: Smutné vyhliadky pre malé firmy a vytváranie pracovných miest, Kde urobil Obama chybu a čo s tým
Smutné na tom je, že malé firmy nielen, že nemajú dôvod najímať, ale, pri súčasných ekonomických neistotách, aj začínať podnikať sa zdá byť nie práve najmúdrejším nápadom (aspoň vo všeobecnosti).
Najímanie počas Schumpeterského poklesu
Pre zvedavých niečo navyše: Nemastná, neslaná tvorba pracovných miest počas Schumpeterského poklesu (napísané pred rokom, no stále aktuálne).
Úvahy o Schumpeterskom poklese
Môj známy “BC” píše:
Počas Schumpeterského poklesu su veľké a bohaté firmy dominantné, zvyšujú nároky, ale aj štandardy, zatiaľ čo malé doplácajú na nedostatok kapitálu a závislosť na pôžičkách. Tento trend defláčnych depresií, poklesu vzniku nových firiem a investovania do novovzniknutých firiem bude pretrvávať aj v ďalšej dekáde. Taktiež mladší pracovníci tvoria časť skupiny, ktorá trpí nedostatkom kapitálu a k tomu aj nedostatkom času stráveného v zamestnaneckých štruktúrach, ktorý by im pomohol získať vhodné kontakty, spomínaný kapitál a vybavenie aby dosiahli istu úroveň skúseností, renomé a schopnosti samostatne riešiť problémy, ktoré sa prejavujú okolo tridsiatky. Takže pravdepodobne nezažijeme novú vlnu prevratnej inovácie, tvorby kapitálu a zakladania nových firiem skor ako koncom desiatych a začiatkom dvadsiatych rokov. Medzitým hromadné medziodvetvové spojenia, presúvanie výskumu a vývoja vo vnútri veľkých firiem, oddeľovanie divízií od materských firiem, prepúšťanie, spotreba majetku a zmena zloženia výdavkov domácností podľa postarších (narodených medzi rokmi 1945-1970) budu znamenať pomalý rast v nasledujucích rokoch. A mimo to je otázne či sa Čína a India postavia väčšej populačnej a Schumpeterskej krivke vývoja aké majú, a na ktoré sa môžu spoľahnúť a uprednostia americké supernacionálne firmy poskytujúce priame zahraničné investície do továrni a zariadení, prostredníctvom obchodných úverov a intelektuálneho vlastníctva. Rast amerických a japonských firemných priamych zahraničných investícií bude v nasledujúcich rokoch pravdepodobne zpomaľovať.
Ak chcete vedieť viac o Schumpeterskom poklese pozrite si niečo o Kreatívnej deštrukcii.
Daňové zákony a iné faktory
Firmy tu nie su preto aby vytvárali pracovné miesta, ale zisk. A keď sme pri najímaní, ak firma môže zarobiť viac expanziou do zahraničia, tak to aj urobí, a v skutočnosti to by aj mala urobiť. Nanešťastie daňové zákony priam prosia firmy aby presťahovali do zahraničia prácu a zisk. Tie isté zákony podporujú veľké korporácie aby v nich hľadali medzery na úkor ostatných.
Ako sa 60 miliárd dolárov stratilo v medzerách daňových zákonov
Americká korporátna daň je 35%. Snažím sa prísť na to, akú daň teda platil Google?
Správa Bloombergu: 2,4% daň pre Google alebo ako sa 60 miliárd dolárov stratilo v medzerách daňových zákonov
Google Inc. zmenšil svoje dane o 3,1 miliárdy dolárov pomocou techniky, ktorá presunula jeho zahraničné zisky cez Írsko a Holandsko na Bermudy. Presúvanie príjmov Googleu – zahŕňujúce techniky známe ako “Dvojitý Ír” a “Holandský sendvič” – pomohlo zredukovať jeho daňové zaťaženie zahraničných príjmov na 2,4%, čo je najnižšie spomedzi top 5 amerických technologických firiem podľa trhovej hodnoty. „Je pozoruhodné, že daň pre Google je taká nízka,“ povedal Martin A. Sullivan, daniar, ktorý kedysi pracoval pre Americké ministerstvo financií. „Vieme, že táto spoločnosť operuje na celom svete, väčšinou v krajinách s vysokým daňovým zaťažením, priemerne vyše 20%.“ Presúvania príjmov väčšinou začínajú keď spoločnosti ako Google predajú alebo licencujú práva na duševné vlastníctvo, vyvinuté v Spojených štátoch, pobočkám v krajinách s nízkym daňovým zaťažením. To znamená, že zahraničné zisky z technológie potom neprudia do domovskej firmy. Podľa amerických daňových zákonov pobočky musia platiť bežné ceny za práva, teda také aké by platili aj nedcérske firmy. Keďže tieto platby maju podiel na zdaniteľnom príjme, materská firma sa snaží aby boli čo najnižšie. Znižovanie výdavkov zahraničných pobočiek efektívne presúva zisky do zámoria. Po troch rokoch jednaní dokonca Google obdržal pochvalu od „Daňového úradu“ (IRS) v roku 2006 za jeho vnútrofiremnú cenotrvorbu, na základe správy „Úradu na dohľad nad finančným trhom“(Securities and Exchange Commission). „Daňový úrad“ (IRS) jej dal súhlas v tajnej dohode známej ako Dohoda o pokročilej cenotvorbe.
„Miliarda ročne“ – vyvinuté Googleom
Grafické znázornenie ako to funguje si môžete pozrieť tu: Vnútropodniková stratégia Googleu na znižovanie daňového základu o miliardu ročne
Google si znížil daňový základ od roku 2007 zhruba o 3 miliardy dolárov pomocou techník “Dvojitý Ír” a “Holandský sendvič”. Microsoft používa “Dvojitého Íra”. Apple, IBM a Oracle ich taktiež používaju, no Google je v tom najlepší.
Podriadenie sa daňovým zákonom
Treba, ale poznamenať, že všetky tieto techniky su vlastne len podriadenie sa zákonu, nie krátenie dane. Tie sa musia platiť, vlastne, mali by sa, aspoň teoreticky. V skutočnosti korporácie platenie daní stále pozdržujú, až kým nedostanú nejaké daňové prázdniny, ktoré im ich aj tak vrátia.
Technologické dojné kravy
Pri rýchlom preklikaní prvého linku od Dojnej kravy vidíme, že Apple ma 46 miliárd dolárov, Google 30,1, Microsoft 30,6, Cisco 24,6 a Intel 18,4. Spolu to je 149,7. Takže ak sa vrátime na začiatok, aká je pravdepodobnosť, že tieto firmy použiju 1/3 peňazí na zvýšenie americkej zamestnanosti? A vlastne čo majú spoločné ich náklady na zamestnanca s priemernými nákladmi na zamestnanca vo všeobecnosti? Je teda nemožné porovnávať očakávané peniaze (väčšina z nich ani neexistuje, zvlášť pri technologických firmách) s potenciálnymi zo zamestnanosti.
Na obranu Googleu
Predtým ako začnete nadávať na Google dovoľte mi poznamenať, že zamestnáva viac ako 20000 ľudí a mnohí z nich su veľmi dobré platení. A takéto firmy by ste chceli trestať? Myslím, že nie.
Ukrižovanie malých firiem
Malé firmy si nemôžu dovoliť právnikov ako Google či Microsoft. Takže skutočnou tragédiou je, že musia platiť 35%-nú Federálnu daň a navyše aj 1-10%-nú štátu, podľa toho, v ktorom sídlia. Super! Tak kto by chcel začať podnikať v Spojených štátoch pri týchto nevýhodach, s neporiadkom ohľadom zdravotnej starostlivosti, preplnenosti takmer všade kde len oko dovidí a pravdepodobnosti, že mestá a štáty budú zvyšovať dane? Ja nie. A ani banky nechcu požičiavať v týchto podmienkách. Riziko je teda príliš vysoké.
Rovnaké podmienky
Ideálnym daňovým zaťažením pre firmy by bolo 0%, ale to v súčasných podmienkach a našom deficite nie je možné. Lepšie ako otvorene trestať úspešné firmy ako Google či Apple vysokými daňami je, podľa mňa, zaviesť plošne nízke dane z príjmu, ale pokutovať zisky držané v zahraničí. To by mohlo vyrovnať podmienky medzi malými a veľkými firmami, a teda povzbudiť malé aby vytvárali pracovné miesta tu v Spojených štátoch a veľké aby presunuli svoje zisky späť domov.
Zdroj: Global Economic Trend Analysis
Facebook komentár