Zlato má tendenciu správať sa pri obchodovaní ako mena. Dôvodom je fakt, že tak ako v prípade mien, tak aj v prípade zlata platí, že väčšina z jeho celosvetovo vyprodukovaného množstva sa nespotrebuje. Akákoľvek zmena v jeho zásobách tak predstavuje len veľmi malé percento z jeho celkového objemu. Devízové kurzy (ako ceny jednotlivých mien) odrážajú ich vnímanú hodnotu ovplyvnenú skôr základnými fundamentmi danej krajiny (ako sú stabilita, úroveň hospodárstva alebo politika centrálnej banky) než trhovým pôsobením ponuky a dopytu. S cenou zlata je to podobné. Opačným príkladom je zas cena kukurice, ktorá závisí práve od vzťahu medzi dopytom a ponukou, keďže väčšina z celosvetovej produkcie tejto plodiny sa zakaždým spotrebuje. Väčšinu z celkového objemu kukurice preto vždy predstavuje jej ročná úroda.
Keď sme si už uvedomili, že cena zlata sa kreuje podobným spôsobom ako ceny mien jednotlivých krajín, pohnime sa vpred a predstavme si virtuálny štát „Goldániu“, ktorého menu tvorí všetko zlato sveta. V súčasných podmienkach je teda objem peňažných rezerv Goldánie okolo 6 biliónov USD (145 tis. ton zlata), čo je zhruba toľko ako ponuka peňažného agregátu M2 v USA. Je nám teda jasné, že vo finančnom svete Goldániu nikto neberie na ľahkú váhu. Ďalej si predstavme, že menovú politiku tejto krajiny riadia Goldánijské Federálne Rezervy, na čele ktorých (keďže Goldánia v podstate nemá menovú politiku) stojí skupinka lenivých bankárov, ktorí väčšinu svojho dňa aj tak prespia (akákoľvek podobnosť s Radou guvernérov FEDu je v tomto prípade čisto náhodná).
Ročný rast peňažnej zásoby Goldánie zodpovedá ročnému objemu vyprodukovaného zlata (mínus jeho priemyselné využitie) – čiže zhruba 2500 ton, t.j. približne 2% ročne. V porovnaní s inými krajinami je to málo – veď napríklad v USA sa posledných 12 rokov zväčšuje peňažný agregát M2 o 9% ročne a to isté platí aj pre euro. Takže keď to porovnáme, v súčasnosti je v obehu mnohonásobne viac dolárov či eur než tomu bolo pred 10 rokmi, zatiaľ čo v prípade zlata to neplatí.
Pravdepodobne to je dôvod, prečo sa v posledných rokoch Goldánia teší z tak neobvyklej apreciácie svojej meny. Za posledné dva roky sa jej hodnota takmer zdvojnásobila. Väčšina krajín by bola z takejto apreciácie vyľakaná, keďže by to malo negatívny dopad na pomer importu a exportu. V dôsledku toho by mnoho obyvateľov Goldánie stratilo svoju prácu a miera nezamestnanosti by vystrelila do nebies. Avšak, Goldánia nemá import ani export, miera nezamestnanosti je tu nulová a v skutočnosti nemá ani žiadnych obyvateľov. Goldánijským Federálnym Rezervám je preto srdečne jedno, či sa ich mena zhodnotí alebo znehodnotí. Inak povedané, neexistuje tu žiadna vyššia sila, ktorá by pod vplyvom (zinkasovaných) benefitov riadila kurz meny.
Pokiaľ ste doteraz nežili na Marse, viete, že v roku 2008 zažil finančný svet obrovský šok a odvtedy sa neustále len zamotáva. Celosvetová produkcia aj zamestnanosť rapídne poklesli a vlády v snahe nasmerovať loď opäť tým správnym smerom implementujú kadejaké politiky hlava-nehlava. A tak sa prijímajú opatrenia na nakŕmenie nezamestnaných, podnikajú sa kroky na udržanie bánk nad vodou a predovšetkým sa stimuluje, stimuluje a stimuluje – t.j. míňajú sa kvantá požičaných peňazí. Krajiny sa pretekajú v znehodnocovaní vlastných mien (len aby ich export bol ten najatraktívnejší), inflácia je na povojnových minimách, kdesi pod pokrievkou hrozivo buble zničujúci efekt deflácie a úrokové miery centrálnych bánk ešte nikdy predtým neboli také nízke.
A čo čaká v kontexte tohto všetkého v budúcnosti Goldániu? Goldánia, na rozdiel od zvyšku sveta, nedlhuje miliardy dolárov Číne. Nemá ani žiadne plány na kvantitatívne uvoľňovanie s požičanými peniazmi. Jej čistý dlh je nulový (za čo by mnohé krajiny – na čele s Gréckom, Írskom a USA – zabíjali). Goldánia je len jednou veľkou krajinou, ktorej mena je podložená niečím fyzickým…ehm…zlatom. Na produkciu svojej meny potrebuje prácu, ťažbu, rafináciu, čo sú procesy oveľa komplikovanejšie a hodnotnejšie ako len tlačenie bankoviek. Zlato je večné, zatiaľ čo papier časom zoxiduje. Goldánia je navyše imúnna aj voči všetkým vnútroštátnym hrozbám ako terorizmus, hurikány, ropné škvrny, záplavy, tsunami, vzbury, zemetrasenia, anarchie, vojny, jadrové bomby, depresie atď, atď, atď… Ročný prírastok jej peňažnej zásoby bude v dohľadnej budúcnosti naďalej okolo 2% – možno menej (určite však nie viac). Základy, na ktorých je Goldánia postavená, vyzerajú byť dokonale pevné. Do tohto virtuálneho štátu by preto každý investoval s maximálnym pocitom bezpečia. A mnohí to aj robia. A práve to je dôvod, prečo je v súčasnosti zlato tak neskutočne dobrou investíciou…
Zdroj: The Market Oracle
Facebook komentár