Nie neetickej cene za ekonomiku od “Richard Benson”

Jadro každej ekonomickej teórie začína magickými slovami „ najprv predpokladajme, že“  a potom, s použitím oslnivej  logiky nasleduje nedokázateľne šťastný koniec. Skutočný kľúč na použitie ekonomickej teórie a logiky sú predpoklady. Predpokladaj správne veci o svete a máš šancu získať správny náhľad. Predpokladaj nesprávne veci a z ktoréhokoľvek modelu sa stane nespoľahlivý odpad.

Moje tridsaťpäťročné  skúsenosti v obchodnom a investičnom svete ma naučili zopár vecí o domnienkach takže ak ste zvedaví ako prežiť slučky a šípky k neznesiteľnému bohatstvu, je nevyhnutné správne použiť dobrú obchodnú politiku. Nepredpokladaj nič, kontroluj všetko, prijmi, že sa môže stať to najhoršie, a ak sa veci môžu pokaziť, pokazia sa a budú sa kaziť. Dokonca aj moje domáce motto „ak je to pokazené, môžem to opraviť“ je založené na skúsenostiach. Naučil som sa, že múdrosť môže byť taká jednoduchá, ako nahrádzanie faktov pre domnienky.     

Ako človek narodený  po druhej svetovej vojne, ktorý má dôchodok za dverami, sa nemôžem prestať čudovať či ostanú nejaké  peniaze vo Fonde sociálneho zabezpečenia a mojich súkromných investíciách do času, kým ich budem potrebovať. Pri tvorbe mojich vlastných investičných rozhodnutí sa spolieham na domnienky a ak nie sú správne, prídem o  svoje peniaze a hladujem. V súčasnosti sa mnohé dôchodky korporácii a vlád, ročné dôchodky poisťovacích spoločností a dôchodkoví poradcovia spoliehajú na investovanie, ekonomiku a firemne plánovanie, ktoré sú založené na kritických domnienkach. Domnienky, ktoré používajú veľké spoločnosti a veľké vlády sú všetky tvorené a podporované légiami ekonómov, účtovníkov a poistných matematikov, ktorí sú len tak mimochodom platení vládou a silnými korporáciami. A títo experti sú veľmi, veľmi dobre platení. Prečo? Lebo to vyzerá tak, že sú platení dvakrát. Prvýkrát je to vtedy, keď zisťujú, aká má byť daná domnienka, aby sa dosiahol presne taký výsledok, aký vláda alebo korporácia chce počuť. Druhýkrát pri ospravedlňovaní domnienky tvorbou kopy nonsensov, ktoré sú prezentované verejnosti. Nonsens v praxi znamená, že verejnosť je reportérmi a televíznymi hosťami, ktorí sú mimochodom tiež dobre platení, týmito nezmyslami kŕmená. Platení veľmi dobre na to, aby sa nepýtali expertov na ich domnienky.

Tieto nezmyselné domnienky, ktoré stále počúvam, ma bijú po hlave a medzi oči ako dvaja po štyroch. Najväčší nonsens je, že aj korporácie, aj štáty a miestne vlády sa domnievajú, že ich investičné portfólia porastú priemerne o 8,5 % ročne. Táto domnienka pretrváva dodnes aj napriek faktu, že vládne cenné papiere v priemere vyniesli menej než tri percentá za posledné tri roky a momentálne vynášajú dve percentá. Takže 8,5 percentný investičný predpoklad, čo sa týka bezpečného zisku je smiešna a iba jedna z mnohých domnienok týkajúcich sa súčasnosti a budúcnosti a pravdepodobne je tiež z Marsu. Ďalšou podobnou domnienkou je, že banky dokážu držať aktíva v účtovnej súvahe v obstarávacej cene a nie v takej, ako stoja dnes alebo, že reálny ekonomický rast bude tri ku štyrom percentám ročne v nasledujúcich 10 rokoch. Jednou z najbláznivejších domnienok je, že inflácia je potlačená a peniaze dostupné na dôchodok pokryjú budúce životné náklady. Toto je len pár nereálnych a sľubných predpokladov, ktoré sa rozpínajú viac a viac. Ak ste narodený po druhej svetovej vojne  ako ja a obávate sa budúcnosti, namiesto pozerania sa na šťastné predpoklady podnikov a vlád, možno by sme sa všetci mali pozrieť na veľmi studené fakty a rozhodnutia robiť podľa nich, nie podľa fikcie alebo nádeje. Napríklad, aj keby podiel nových  investícií v dôchodku a dôchodkových účtov bol 8,5 percent, dôchodkom a dôchodkovým účtom stále chýbajú financie vo výške niekoľkých biliónov dolárov. Vlády nechcú využívať daňových poplatníkov a spoločnosti nechcú do týchto fondov prispievať zo ziskov. Prečo? Lebo matematickým faktom je, že keď začnete s nedostatočnými dôchodkami a máte  hlavné vládne úrokové sadzby nízke tak nízke ako sú tri percentá, prakticky všetky definované dôchodkové plány ( bez ohľadu na to či spoločnosti a vlády budú požiadané, aby prikročili k stolu a prispeli) sú takmer v konkurze.

Je to tiež tým, že Federálny rezervný systém garantoval udržanie krátkodobých úrokových sadzieb blízko k nule do roku 2013. Skutočne, Federálny rezervný systém využíva otvorenú a známu politiku udržania miery inflácie nad úrokovú mieru. Ale pre človeka šetriaceho peniaze alebo pre seniora závislého na dôchodku to nie je upokojujúce. Inými slovami, zakladajúc na dôchodkovom modeli 8,5 % ziskov z investícií je reálne asi na toľko, ako predpoklad, že ošípané vedia lietať. Vláda chce taktiež zmeniť povahu a zloženie indexu cien spotrebiteľa na udržanie hlásenej inflácie dole. Podľa hlásení, inflácia dá systému sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva menej peňazí a tým zachráni americkej štátnej pokladnici miliardy dolárov.  Ale dôchodcovi už sú ovplyvnení vládnymi cenovými indexmi lebo väčšina z nich platí nájom, jedlo, benzín a ďalšie užitočné veci, ktorých ceny rapídne rastú. Medzitým index cien spotrebiteľa zahŕňa veľa špičkových zariadení a hier, ktorých ceny klesajú, lebo počítač funguje rýchlejšie a uchováva viac údajov. Najviac spotrebovaných je videí, hier a sociálnych sieti. Čím som starší, tým väčším problémom pre mňa je , že si chcem niekam zajazdiť a najesť sa a nie hrať počítačové hry alebo viesť spoločenský život hlúpymi príspevkami na Facebook. Časom bude Sociálne zabezpečenie nútené zmeniť svoj názov na „sociálnu neistotu“, lebo prichádzajú škrty v dôchodkových podporách a hodnota dolárov, ktoré sú dôchodcom vyplácané padne kvôli inflácii. 

V mojom veku som sa už vzdal myšlienky, že raz vyhrám Nobelovú cenu vďaka oslnivej logike aplikovanej na vynikajúce domnienky. Namiesto toho, sa jednoducho snažím pochopiť súhru politickej reality rozbíjajúcej sa oproti skale tvrdých ekonomík spôsobených starými robotníkmi odchádzajúcimi do dôchodku skôr ako mladší robotníci vstúpia do odborov. V krátkosti len chcem vyňuchať nonsens, ktorý je prezentovaný ako smiešna domnienka a ekonomickou logikou naformulovaný ako totálny nezmysel. Ja iba hľadám “nie neetické“  ceny v ekonomikách, vo svete, kde v tlači a v televízií nonsens nikdy nekončí. 

Zdroj: Specialty Finance Group, LLC