Relatívne rapídna inflácia ponuky peňazí — povedzme, hodnota monetárnej inflácie priemeruje 10% ročne – môže sa objaviť na dlhý čas ako „inflácia“ bez toho aby sa stala „hyper“. Dôvod je, že určitá masová psychológia musí byť prítomná, aby vytvorila podmienky pre hyperinfláciu. Zároveň, hyperinflácia nemôže vzniknúť sama bez psychologických faktorov. Preto tam musí byť rapídny nárast v ponuke peňazí.
Pre lepšie vysvetlenie predpokladajme, že ponuka peňazí v ekonomike sa počas mnohých rokov zvyšovala o asi 10% ročne a viedla približne k 8% redukcii kúpnej sily peňazí. ( Za normálnych okolností dlhodobá redukcia kúpnej sily peňazí bude menšia ako dlhodobý nárast ponuky peňazí kvôli efektu produktivity a nárastu populácie ). V tomto bode, kritická masa ľudí začne veriť, že „inflácia“ bude nekonečná a hodnota peňazí do 12 mesiacov bude významne menšia ako je dnes. Títo ľudia reagujú tak, že míňajú rýchlo všetky zarobené peniaze, čo spôsobuje že peniaze strácajú kúpnu silu rýchlejšie ako narastá ich ponuka. Zrýchlený stav pri ktorom rastú ceny v celej ekonomike vedie k širšiemu rozpoznaniu inflačného problému a rozširuje túžbu minúť peniaze tak rýchlo ako sa dá. Inými slovami, začarovaný kruh začína rapídnym nárastom ceny, čo spôsobuje že ľudia míňajú rýchlejšie a to vedie ešte k väčším nárastom cien atď. Toto je hyperinflácia.
Možnosť, že zmena v psychológii by mohla zvýšiť tempo akým peniaze strácajú kúpnu silu je dôvod prečo centrálny bankári venujú toľko času a energie manažovaniu očakávania inflácie. Avšak nemusia sa trápiť, pretože predošlý popis toho, ako sa „normálna“ inflácia vyvíja do hyperinflácie …., nad ktorým má centrálna banka plnú kontrolu a bez ktorého by celková cenová hladina nemohla vystreliť nahor na dlhý čas. V hociktorom momente inflačného procesu popísaného vyššie, by centrálna banka mohla ukončiť cenovú špirálu bez toho aby sa musela vŕtať v nejasnom svete psychológie. Jednoducho by zastavila expanziu ponuky peňazí.
Zohľadnite toto: Pokiaľ by ceny rapídne rástli v celej ekonomike, potrebovalo by sa viac peňazí na každú transakciu. Ináč povedané, dopyt po peniazoch by bol v prudkom rastúcom trende. Nie dopyt po peniazoch ako dočasná rezerva kúpnej sily, ale ako médium ktoré by umožňovalo výmenu.
Teraz zoberte do úvahy čo by sa stalo keby nárast v dopyte peňazí nebol rovnaký ako nárast v ponuke peňazí. Je jasné, že čoskoro by sa vytvoril nedostatok peňazí a že cena (kúpna sila) by rástla, aby sa ponuka a dopyt opäť dostali do rovnováhy. A tak by ceny tovarov a služieb klesli.
Keď sa pozrieme späť na historické epizódy inflácie vidíme, že keď kolísanie cien zjavne vytvorilo nedostatok peňazí, centrálna banka väčšinou odpovedala zvýšením ponuky peňazí. A tak centrálna banka pokračovala s podporou inflačného procesu. Mohla zastaviť infláciu hocikedy počas jej priebehu zastavením zvyšovania ponuky peňazí, ale z nejakého dôvodu dáva väčší zmysel, aby tí čo sú zodpovedný uspokojili krátkodobo potrebu a pocit, že je viac peňazí.
Takže je nielen potrebný nárast v ponuke peňazí aby sme sa dostali na stupeň hyperinflácie, ale aj monetárna inflácia musí narastať s cenami preto, aby rastúca cenová špirála trvala dlhšie ako krátkodobo.
V súhrne, hyperinflácia nie je len čisto psychologický fenomén. Nie je to ani priamo spojené so zmenami v ponuke peňazí, pretože nedokážeme povedať koľko bude trvať monetárnej inflácii aby priniesla tento šialený posun, ktorý potlačí ekonomiku z „inflácie“ do „hyperinflácie“. Namiesto toho, inflácia ma psychologický komponent a komponent ponuky peňazí. Oba sú podstatné.
Zdroj: Speculative-Investor
Facebook komentár