Otázka čitateľa:
Mohli by ste sa vyjadriť podrobnejšie k deflácii, dezinflácii a inflácii? So zlatom na šmykľavke, s eurom približujúcim sa k parite, svetom, zbavujúcim sa dlhu a americkým spotrebiteľom, nakupujúcim iba cez výpredaje a zľavy sa ekonomické prostredie zdá omnoho komplikovanejšie než kedykoľvek predtým, čo podporuje defláčné udomácnenie.
Moje závery tu nebudú nejako zvlášť dramatické, nie je potreba „zbaliť všetky švestky“ a odísť čo najďalej.
Zdá sa, že prepad stupňuje extrémy dlhotrvajúcich vzorov. Napríklad máme defláciu cien aktív, čo je zlý druh deflácie. V rozličných krajinách a sektoroch máme to, čo mi pripadá ako dlhová deflácia, ktorá by mohla byť veľmi zlá v závislosti na tom, ako to skončí. V niektorých spotrebných tovaroch máme kreatívnu deštrukciu, čo je dobrý znak deflácie (práve sme kúpili vo Walmarte DVD player za 39 dolárov).
Pokiaľ ide o infláciu, po dlhé roky sme si užívali len malú infláciu (vo väčšine prípadoch), čo sa ukázalo ako dobrá vec. Ľudia sa potýkali s vážnou infláciou vo vzdelaní a zdravotnej starostlivosti už dosť dlho a pokiaľ nie som presvedčený, že sa to zhoršuje, určite sa to nezlepšuje. Každý November mi chodí pošta, v ktorej sa dozvedám o koľko pôjde zdravotná starostlivosť od budúceho roka hore.
Cena propánu na vykurovanie domu išla výrazne hore, ale bolo to paušálne, jedným rokom bolo to zvýšenie masívne a odvtedy to je také isté každým rokom (možno to je kvôli postaveniu na trhu?). Oproti minulým rokom je palivo na pumpách o dosť vyššie, ale keďže cena skáče hore a dole – niekedy máme z nej benefit, niekedy nie. Viem, že ľudia hovoria o rastúcich cenách potravín a produkcie, ale úprimne – nie som k tomu citlivý.
Súčasný dopyt a ponuka tu navádza k nájdeniu správneho výrazu k dnešnej situácii. Niekto na tom zbohatne, tak ako to bolo so stagfláciou v sedemdesiatych rokoch. Naozaj je dopyt a ponuka časť čitateľovej otázky, vzťahujúcej sa na ťažkú dobu v ktorej žijeme.
Jeden čitateľ poznamenal, že dnešok nemusí byť až taký kritický, pripomenul o čo išlo v 1970 v porovnaní s dneškom. Bod diferenciácie medzi súčasnosťou a ´70 rokmi je hrozbou, ktorej sa čelí.
Možno to komplikuje veci, možno nie, a zdá sa to ako subjektívna vec, táto časť konverzácie však dáva priestor na diskusiu o nedávnych výchylkách.
Čo sa týka zlata, nemyslím, že má poškodený status toho, ako by sa malo správať, ale počas shortových úsekoch sa tak deje. Ak za určité časové obdobie máme zmysluplnú cenovú infláciu a/alebo dolárovú devalváciu, tak potom si myslím, že sa bude chovať tak, ako to od neho ľudia očakávajú ale nie v takej sile v akej by si priali. Zaujíma ma, či nárast zlata za posledných 10 rokov bol nejakým typom cenotvorby niečoho, čo ešte len príde.
Pokiaľ ide o europríbeh, pripadá mi to ako príbeh relativity z hľadiska EUR/USD, samozrejme, ak euro ostane eurom a pôjde dole, potom poskytne konzumentom benefity pre rozličný tovar, ale nie zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a väčšiny produktov v potravinách a tak si nemyslím, že bude mať až taký nápadný vplyv na Američanov.
A ešte naposledy, pokiaľ ide o znižovanie zadlženosti, musí sa stať. Neviem, ako bolestivé bude, ale verím tomu, že strhnutie náplasti je najlepším spôsobom. Verím tomu, že ak by sme túto ťažkú vec urobili pred rokmi, dnes by sme pochopili ako by vyzeral koniec spolu s Islandom. Zatiaľ sme neurobili žiadnu zložitú vec a nemáme absolútne žiadnu predstavu o riešení( poväčšine si len myslíme a hádame, čo by malo sme mali urobiť a nie, čo urobíme).
Moje závery sú už po dlhú dobu rovnaké a to, že rast HDP bude neštandardný, ale pozitívny. Rast akciového trhu bude neštandardný, ale pozitívny. Cenová inflácia bude vyššia, ako sme na ňu boli doteraz zvyknutí (merané indexom CPI), ale nezruinuje. Stále verím, že výnosy pôjdu o niečo vyššie ako je komfortné, ale nebudú ani ruinovať.
Podkladám to myšlienkou, že USA je stále najbohatšia krajina (nie na obyvateľa, samozrejme), stále je každého najväčším zákazníkom, stále je epicentrom obrovskej svetovej vstupujúcej i vystupujúcej majority, ktorú spočítava svetu úrokom v našom prežívaní. Prežívanie nie je to isté, ako široká prosperita krajiny, ale skôr stav, keď sme ešte životaschopný zákazník, schopný fungovať. A preto moje komentáre z minulosti hovoria len o pretrmácavaní sa, pričom iné široko prosperujú.
Zdroj: Random Roger’s Big Picture
Facebook komentár