6 dôvodov, prečo bojovať s FEDom. Od „William Gamble“

Edmund Burke, politik a filozof z 18.storočia, múdro poukázal na to, že “Nikdy nemôžete plánovať budúcnosť na základe minulosti.” Bohužiaľ, to je práve to, čo trhy často robia. V Spojených štátoch minulosť naučila portfólio manažérov “nebojovať s Fedom”. Inými slovami, keď Fed buď zvyšuje alebo znižuje úrokové sadzby, mali by ste investovať zodpovedajúcim spôsobom. Takže nie je divu, že USA a ďalšie trhy po celom svete sa cez leto spamätali v očakávaní ďalšieho uvoľňovania peňazí. Myšlienka je taká, že príjmy a zisky spoločností kótovaných na burze všade porastú akonáhle sa viac peňazí dostane do svetových ekonomík. Tieto očakávania sú založené na historickom precedense, ale existuje šesť dôvodov, prečo tentoraz to môže byť zlý sprievodca do budúcnosti.

Prvý dôvod má  čo do činenia s politikou kvantitatívneho uvolňovania (QE). Predseda Federálneho rezervného systému USA trvá na tom, že tzv QE je úplne rovnaké, ako predošlé postupy v tom, že znižuje úrokové sadzby. Ale táto politika je v skutočnosti celkom nová, čo sa týka formy a veľmi sa líši aj svojím rozsahom. Úrokové sadzby neboli nikdy potláčané po takú dobu. Existuje veľa rôznych názorov na dôsledky, ale jedna vec je istá. Nebude to to, čo ľudia očakávajú. Všetky politiky sú založené na tom, čo sa ukáže byť nepravdivý predpoklad. V niečom tak komplexnom, ako globálna ekonomika, je obrovské množstvo dezinformácií. Kombinácia nevyhnutne povedie k nezamýšľaným dôsledkom.

Druhý dôvod, prečo súčasné QE nebude fungovať, sú obavy z prostriedkov na to použitých. V minulosti americká centrálna banka nakupovala štátne dlhopisy, americké obligácie a hypotekárne záložné listy. Tentoraz sa obmedzila len na nákup cenných papierov krytých hypotékami. Zatiaľ čo politici vo Washingtone sú ochotní si požičať neobmedzené množstvo peňazí, ľudia kupujúci domy v Amerike sú viac obozretní. Od krachu trhu s bývaním, banky sú oveľa opatrnejšie v tom, komu požičajú peniaze. Pri menšom počte úverov banky fungujú aj s nižším počtom zamestnancov. Takže počet vytváraných cenných papierov krytých hypotékami je obmedzený len na 1,5 miliardy dolárov za týždeň alebo 6 miliárd dolárov za mesiac. Fed chce kúpiť šesťkrát viac, a tak musí nakúpiť na sekundárnom trhu. To vyvolalo nárast hodnoty dlhopisov a zvýšenie ziskov bánk a držiteľov, ale to nemusí nutne vytvárať viac peňazí.

Tretí dôvod sa týka predpokladu, že znížením úrokových sadzieb, Fed donúti investorov, aby šli do rizikovejších aktív, ako sú akcie alebo komodity. To jednoducho nie je pravda. Napríklad výnos rizikovejších európskych aktív ako španielskych alebo talianskych dlhopisov je vyšší ako 5%, ale peniaze prúdia do bezpečnejších nemeckých dlhopisov, ktoré majú záporný výnos. Na kolaps z roku 2008 sa nezabudlo. Firmy, sporitelia a dôchodcovia by si chceli byť skôr istí, že sa im ich kapitál vráti, ako zvýšiť návratnosť ich kapitálu. Okrem toho, môže byť zvýšenie rizika predmetom právnych omedzení, ktoré sú platné pre inštitúcie, ako sú dôchodkové fondy a poisťovne.

Štvrtý dôvod sa vzťahuje na základný predpoklad menovej politiky. Predpokladá sa, že ak sa znížia úrokové sadzby, spotrebitelia si požičajú viac a aj viac utratia. Obyčajne toto bola pravda, ale nie tentokrát. V skutočnosti boli americkí spotrebitelia v procese „oddlžovania sa“. Ich dlh z kreditných kariet je 22%, pod svojim vrcholom z roku 2008. Hypotekárny dlh taktiež klesá. Čisté splátky sa zvyšujú a nárast sa zrýchľuje od roku 2009. Medzitým dôchodcovia bez investícií s pevným vysokým výnosom menej utrácajú.

Piaty dôvod sa týka Európy a Číny. Európa sa dostala do recesie. Aby vyriešila svoje dlhové problémy, rozhodla sa pre úsporné opatrenia, čo viedlo k spomaleniu. Čína tlačí peniaze posledné tri roky, ale tempo rastu sa neustále spomaľuje. Aj keď USA nie je silne závislá na exporte, je stále súčasťou globálneho trhu.

Šiesty dôvod má dopad na podnikové zisky. Lacné peniaze by sa mali odraziť v lepších podnikových ziskoch. Otázkou je, či tu existuje nejaká korelácia? Vlastne tam je, ale veľmi malá. Podnikové zisky sa už dostali na dno a začali sa i zlepšovať ešte pred QE1. Najväčší rast zaznamenali v druhom štvrťroku v roku 2009 a miera rastu klesla od tej doby napriek QE2. Hoci QE2 asi neurobilo veľa pre firemné zisky, aspoň to vyzeralo dobre. Keď program začal v auguste 2010, pomer negatívnych k pozitívnym očakávaným výsledkom bol asi 1:1. Teraz je to viac ako 3:1.

Účelom QE3 bolo stimulovať hospodársky rast a zisky firiem, čo je to, čo trhy očakávajú. Bohužiaľ oboje bude sklamanie.

Preložila: Daša Bačinská

Zdroj: EmergingMarketStrategies