- Realita predčasného dôchodku sa nie vždy zhoduje s predstavami
- Predčasný dôchodok síce poskytuje určitý pocit slobody, existujú pri ňom však aj niektoré neočakávané skutočnosti, s ktorými sa dôchodca musí vyrovnať
- Vyžaduje si to hlavne posun v myslení: vysporiadanie sa s krízou identity a nájdenie nových zdrojov motivácie; uvedomenie si, že sa budete cítiť rovnako ako predtým a v úniku z vašej komfortnej zóny
Predčasný dôchodok je plný prekvapení.
Hoci podľa mnohých predčasných dôchodcov sa dostaví nový pocit uvoľnenia a slobody, zároveň je potrebné sa prispôsobiť niektorým neočakávaným skutočnostiam. Napríklad niektorí dôchodcovia čelia kríze identity a potrebujú si nájsť nový zdroj motivácie. Ďalší si uvedomia, že počiatočné zvýšenie pocitu šťastia netrvá večne. Iní sa naučia uniknúť zo svojej zóny komfortu, čo je ale v konečnom dôsledku kladná záležitosť.
Predčasní dôchodcovia tu hovoria o dôsledkoch, o ktorých predtým nepredpokladali, že by natoľko zmenili ich život po odchode do predčasného dôchodku.
Pocit šťastia sa v skutočnosti odchodom do predčasného dôchodku nezvýši
Predčasný dôchodok nie je odpoveďou na dlhodobé šťastie.
Karsten, ktorý odišiel na dôchodok v 44 rokoch a bloguje na EarlyRetirementNow.com, povedal, že sa necítil šťastnejší prvý deň dôchodku. Predtým napísal „Samozrejme, že vás predčasný dôchodok spraví šťastnejších! A výrazne!“ … „Ale pocit šťastia sa zvyšuje postupne a nevyskočí z 0 na 100…“
A aj u tých, ktorí cítia odskok pocitu šťastia, je rozhodne krátkodobý.
Predčasný dôchodca Sam Dogen blogujúci na stránke Financial Samurai napísal: „Pravda v tejto otázke je taká, že zvýšenie pocitu šťastia vydrží len od troch do šiestich mesiacov,“ … „Nakoniec sa vrátite do vášho prirodzeného stavu.“
Opustiť vašu prácu môže viesť ku kríze identity
Podľa Dogena, sebou označovaného za „ostrieľaného veterána“ života na predčasnom dôchodku, je jedným z negatív odchodu na dôchodok skôr aj utrpenie z krízy identity. Najmä ak ste strávili niekoľko rokov v práci, ktorá hrala veľkú rolu v jej formovaní.
Dogen napísal: „Až po tom ako svoju prácu opustíte, si naplno uvedomíte, akí ste s ňou boli prepojení“ … Tvrdí že, kríza identity môže trvať od troch mesiacov až po niekoľko rokov, čo závisí od toho, akí ste boli do svojej práce zažratí.
Taktiež poznamenal: „Najčastejšia otázka, ktorú ľudia kladú na prvom stretnutí je: Čím sa živíte? A ak im odpoviete, že sa neživíte ničím, tak sa musíte cítiť ako rozpačitý stroskotanec.“
S dlhším voľným časom si musíte nájsť nové zdroje motivácie
Mnoho predčasných dôchodcov si potrebuje nájsť nový zdroj motivácie.
Brandon zo stránky Mad Fientist, ktorý odišiel na dôchodok vo veku 34 rokov, povedal, že jeho najväčší posun v myslení po odchode do dôchodku bolo uvedomenie si, že peniaze ho už viac nemotivujú.
Napísal: „To je pre mňa šokujúci a nepríjemný posun,“ … „Peniaze ma motivovali celý môj dospelý život, až po tento moment. Teraz ich mám dosť (a dokonca viac ako som predpokladal), takže to už nie je dôležité.“
Je to vynikajúca pozícia, v ktorej sa môžete ocitnúť. Avšak strata hlavného zdroja motivácie môže byť mätúca.
Ďalej poznamenal: „Niektoré projekty, ktoré som plánoval po odchode z práce boli podnikateľským nápadmi. Ale teraz keď ma už peniaze toľko nevábia, nevidím v tom zmysel,“ … „Musel som prehodnotiť celý svoj život a všetky plány, a zároveň s tým hľadať novú motiváciu.“
Ciele a sny sa zvyknú meniť
S novou motiváciou nie je prekvapujúce, že sa môžu meniť aj vaše ciele a sny.
Grant Sabatier, ktorý odišiel na dôchodok vo veku 30 rokov s 1,25 miliónom dolárov, povedal, že by si prial vedieť, koľko sa toho zmení.
Sabatier, autor „Financial Freedom: A Proven Path to All the Money You Will Ever Need“ a blogu Millenial Money: „Strávil som 5 rokov a 3 mesiace v podstate nonstop prácou na dosiahnutí finančnej nezávislosti a keď som sa tam v tridsiatke dostal, uvedomil som si, že som sa veľmi zmenil, odkedy som začal. Mám na mysli že, moje sny, ciele a veci, čo som rád robil sa líšili od tých, ako keď som mal 24 rokov.“
Pridal: „Finančný priemysel pracuje s určitou úrovňou presnosti ohľadom plánovania a čísiel, čo je nereálne, pretože ľudia sa menia. Život sa mení. My všetci sa meníme. Takže robte, čo je vo vašich silách a pamätajte, že dnešok je to jediné, čo v skutočnosti máte.“
Zo života sa stáva fungovanie mimo zónu komfortu
Už samotný akt predčasného dôchodku, čo je samo o sebe vybočením z noriem, sa stáva krokom z komfortnej zóny mnohých ľudí. S časom vo vlastných rukách a peniazmi v banke by ste po tomto veľkom skoku mali pokračovať ďalším krokom z tej vašej zóny.
Predčasný dôchodca Steve Adcock z „Think Save Retire“ povedal, že toto vystúpenie môže viesť k ešte väčšiemu uspokojeniu. Ako tvrdí, práve to vám môže následne pomôcť robiť nepríjemné finančné rozhodnutia, na ktoré nie ste zvyknutí, ako napríklad obmedzenie výdavkov a výraznejšie šetrenie.
Napísal: „Míňanie je závislosť a ľudská myseľ neustále sadí semienka komfortu v rozhodovacom procese,“ … „Inými slovami, predčasní dôchodcovia robia rozhodnutia, ktoré sú v súlade a podporujú ich finančné ciele a nedovoľujú spoločnosti alebo priateľom a rodine ovplyvňovať ich finančnú situáciu. Dokonca aj keď sú tieto rozhodnutia nepohodlné.
Adcock sám začal odmietať pozvánky na večierky, predošlé nákladné cestovanie a znižovať vlastný majetok. A predal aj svoju Corvettu.
Preložil: Tomáš Kriško
( AK by niekoho bavili preklady podobných článkov “Komunitného Motivačného projektu”, nech sa Nám prosím ozve na Facebook do správy )
Zdroj: NYTimes, Yahoo
Facebook komentár