Americký dolár je v súčasnosti ikonickou menou, ktorú vo svete pozná snáď každý.
Často sa v súvislosti s dolárom rieši vývoj jeho kúpnej sily, prípadne dôležité udalosti ako Veľká depresia. V nasledujúcom článku Vám však ponúkame pohľad na historický vývoj doláru ako svetoznámej meny.
Ako a prečo dolár vznikol? A z čoho vlastne pochádza pomenovanie „dolár“, ktorý je niekedy nazývaný aj „buck“ (ang. jeleň)? Ako prispeli rané dejiny doláru ku formovaniu dnešného sveta?
Ponúkame Vám 31 faktov, ktoré sa o vývoji amerického doláru oplatí poznať.
Obdobie pre americkým dolárom
1. V koloniálnych časoch sa v Britskej Amerike používal menový systém založený na librách, šilingoch a pencách.
2. Niektoré kolónie sa snažili presadiť svoje vlastné meny s núteným obehom. Zvyčajne mali slúžiť na splácanie dlhov alebo financovanie vojny. Adam Smith kritizoval tieto novovznikajúce meny vo svojom najslávnejšom diele s názvom „Bohatstvo národov“. Smith tvrdil, že koloniálne bankovky a úverové poukážky sú prejavom „krutej nespravodlivosti“ voči veriteľom a že celý systém je iba „plánom nečestných dlžníkov na oklamanie svojich veriteľov“.
Súvisiace: Ako sa americký dolár rozšíril po celom svete?
3. Hotovosť vo svojej fyzickej forme bola ojedinelá. V istých obdobiach sa v koloniálnej Amerike ako platidlo používali komodity ako tabak, bobrie kože a perleťové korálky, ktoré sa nazývali vampum.
4. Razilo sa iba malé množstvo mincí. V kolóniách boli teda populárne a hojne rozšírené zahraničné meny, ako napríklad španielsky dolár.
5. Prevaha španielskeho dolára viedla ku tomu, že americký menový systém zamenil libry za doláre.
6. Počas americkej Vojny za nezávislosť v roku 1775 začal Kontinentálny kongres vydávať papierové peniaze, takzvanú Kontinentálnu menu. Slúžila na financovanie vojnového ťaženia.
7. Vláda to však s tlačením Kontinentálnej meny prehnala a hodnota meny začala výrazne klesať. Po piatich rokoch inflácie dosahovali Kontinentálne bankovky iba 5% zo svojej nominálnej hodnoty.
8. Tu vzniklo prirovnanie: „Je hodný menej ako Kontinentálny dolár.“
9. Benjamin Franklin poznamenal, že devalvácia Kontinentálnej meny zohrala úlohu akejsi dane, ktorú si vyžiadalo financovanie vojny. Bežní ľudia, ktorí vlastnili veľké množstvá tejto meny, utrpeli výraznou stratou kúpnej sily.
10. Zlyhanie Kontinentálnej meny bolo jedným z faktorov, ktoré zohrali významnú úlohu pri zostavovaní Deklarácie nezávislosti. V Deklarácii sa dokonca objavila klauzula, ktorá mala zabezpečiť, aby sa podobná situácia neopakovala. V článku 1 a sekcii 10 Deklarácie nezávislosti sa uvádza, že členské štáty „nemôžu raziť peniaze, vydávať úverové poukážky a pri splácaní dlhov môžu používať iba zlato alebo striebro“.
Zrod amerického dolára
11. V roku 1972 sa oficiálnym platidlom stal americký dolár. Vznikla štátna mincovňa a regulovaná menová sústava.
12. Hodnota amerického doláru bola pevne určená na základe hodnoty španielskeho strieborného doláru.
13. V rovnakom čase sa ako trest za falšovanie zlatých a strieborných mincí zaviedol trest smrti.
14. Do roku 1857 boli ako legálne platidlá uznávané aj zahraničné meny z Veľkej Británie, Portugalska, Francúzska a Španielska.
15. V regióne Veľkých kanadských jazier sa často obchodovalo s jeleňou kožou. Práve z tohto dôvodu sa dolár niekedy slangovo nazýva „buck“ (ang. jeleň).
16. Henry Howe v roku 1851 napísal: „Koža z ondatry mala hodnotu štvrť dolára; koža z medvedíka čistotného mala hodnotu tretiny dolára; srnčia koža pol dolára a jelenia koža sa predávala za celý jeden všemohúci dolár.“
17. V období medzi rokmi 1830 a 1860 vydávali tisícky štátnych bánk svoje vlastné papierové meny. Boli síce nádherné, ale nemali žiadnu hodnotu. Niekedy sa nazývajú aj ako „pokazené bankovky“.
18. Pred Občianskou vojnou bolo v obehu takmer 10 000 rôznych druhov papierových peňazí.
Občianska vojna
19. Vojna stojí peniaze. Na začiatku Občianskej vojny nebolo možné, aby federálna vláda využila na financovanie obrovských vojnových nákladov nejednotnú zmes bankoviek , ktoré pochádzali z rôznych bánk.
20. Prvou oficiálne vydanou papierovou menou, ktorá mala byť použitá na financovanie Občianskej vojny, bola zmenka na $10 z roku 1861.
21. Vo vojnovom období bol nedostatok razených mincí. Vláda teda po prvýkrát v dejinách začala vydávať drobné bankovky v hodnotách $0,03, $0,05, $0,10, $0,15, $0,20 a $0,50.
22. Únia severných štátov začala platiť bankovkami novej meny s núteným obehom. Nazývali ju „greenback“ (ang. doslova „zelená zadná strana“). Tieto bankovky neboli ničím kryté a mali presne takú hodnotu, aká na nich bola vytlačená. A to jedine preto, že to tak vyhlásila vláda. Išlo o legálne platidlo.
23. Aj južná Konfederácia počas Občianskej vojny vydávala vlastné peniaze. A to v celkovej hodnote 1 miliardy dolárov. To bol takmer dvojnásobok všetkých peňazí, ktoré boli v tom čase v obehu v celých Spojených štátoch.
24. Konfederačnú menu bolo možné spätne odkúpiť až po podpísaní mierovej dohody. Avšak po tom, ako Konfederácia v roku 1865 prehrala Občiansku vojnu, konfederačné peniaze úplne stratili svoju hodnotu.
25. Fráza „In god we trust“ (ang. „veríme v Boha“) bola na minciach po prvýkrát vyrazená počas Občianskej vojny. Od roku 1955 sa nachádza na všetkých amerických minciach.
Riešenie problému s falšovaním
26. Po konci vojny sa vážnym problémom stalo falšovanie peňazí. V obehu bolo totiž priveľa rozdielnych druhov papierových peňazí, ktoré pochádzali zo súkromných bánk. Viac ako 1/3 všetkých bankoviek boli falzifikáty.
27. Na začiatku 19. storočia bolo falšovanie peňazí rozšírené hlavne v Britskej Kanade, ktorá sa nachádzala na sever od amerických hraníc. V tejto oblasti sa mohli kriminálnici beztrestne venovať svojmu podnikaniu.
Súvisiace: Mapa svetových mien a ich porovnanie s americkým dolárom
28. Zruční remeselníci produkovali falzifikáty vysokej kvality. Falšovaniu sa dokonca často venovali samotní rytci, ktorí boli počas dňa zamestnaní v štátnych bankách. Pri výrobe falošných peňazí teda používali rovnaké tlačové matrice a farbivá, aké sa používali pri tlači oficiálnych bankoviek.
29. V roku 1865 vznikla tajná služba, ktorá mala za úlohu vysporiadať sa s nebezpečne sa rozširujúcim falšovaním peňazí.
30. Na päťcentovej minci z roku 1883 nebolo vyrazené slove „cent“. Často sa stávalo, že falšovatelia túto mincu jednoducho pozlátili a prezentovali ju ako platidlo v hodnote $5.
31. Opatrenia proti falšovaniu peňazí sa od 19. storočia výrazne zlepšili. V súčasnosti sa odhaduje, že zo všetkých bankoviek v obehu tvoria falzifikáty menej ako 0,01%.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: WSJ, MW
Facebook komentár