Dopyt po investovaní do zlata klesol v ostatnom roku po prvýkrát od roku 2007, keď došlo k stagnácií dopytu z Číny a západní investori začali pochybovať o udržateľnosti desaťročie trvajúceho zotavovania sa hodnoty zlata. Ceny sa držia na šesťmesačnom minime na hodnote 1643USD za trójsku uncu. Miliardoví investori George Soros a Louis Moore Bacon v poslednom štvrťroku zmenšili svoj podiel zlata cez ETP (burzové obchodované produkty, pozn. prekladateľa) zatiaľ čo John Paulson si udržuje svoju pozíciu. Vývoj cien zlata, ktoré rástli 12 rokov v rade, pravdepodobne zmenil smer, keď oživovaná ekonomika Spojených štátov zaznamenala momentum a kolaps investičných holdingov. Spoločnosť Goldman Sachs (GS) znížila svoj trojmesačný cieľ na 1615USD za uncu z 1825USD a znížila taktiež šesť a dvanásťmesačnú predpoveď na 1600USD a 1550USD z plánovaných 1805USD a 1800USD. V tomto článku sa podrobne pozrieme na 3 dôvody ktoré by mohli podporiť zvýšenie ceny zlata.

1) Významnejšia rola zlata ako rezervného aktíva

Podľa OMFIF (Official Monetary and Financial Institutions Forum, pozn. prekladateľa) by svet mohol smerovať k  režimu stáleho viacmenového systému rezerv, v ktorom by americký dolár zdieľal svoju kľúčovú úlohu s radou ďalších mien. Ani Nemecko ani Japonsko nemajú záujem na tom aby sa ich meny stali významnými rezervnými menami. Na druhej strane, čínske úrady dali jasne najavo, že chcú aby sa Juan stal rezervnou menou. Vzhľadom k snahám Číny prevziať vedenie ako politické tak ekonomické, je veľmi nepravdepodobné, že sa uspokojí s ukladaním svojho bohatstva iba v pasívach iných krajín.

Postavenie zlata počas a po prechode na viacmenový systém rezerv je zásadnou otázkou. Zlato bude pravdepodobne zohrávať väčšiu úlohu v období prechodu. Predpokladá sa, že to bude obdobie výrazných výkyvov v hodnotách mien, vzhľadom k snahe nájsť na trhu novú rovnováhu. A to je práve to, keď zlato, aktívum, ktoré nie je nikomu záväzkom, by malo vyniknúť: investovanie by bolo politicky nezaujaté čím by sa malo minimalizovať kolísanie výmenných kurzov. Pre centrálne banky, ktorých záujmom je udržovanie hodnoty a prirodzene sa vyhýbajú politickým rizikám, sa zlato pravdepodobne stane útočiskom z menových búrok.

2) Menová vojna znamená využitie zlata ako istoty zahraničnej zmeny

Meny sa stávajú, čím ďalej tým väčším podielom, súčasťou globálnej monetárnej politickej debaty. Japonský jen (JPY) je asi najbežnejším prípadom a ostrý pokles JPY (FXY) môže mať širšie dopady na globálnu politiku. Nová japonská vláda vyzerá odhodlane vytiahnuť ekonomiku z deflácie aplikovaním rozširujúcich opatrení. Oslabený Jen je kľúčovou stratégiou pre Japonsko aby si oživilo svoju proexportne orientovanú ekonomiku. Japonsko už podniklo prvé kroky, ktoré by mali mať za následok zásadnú odozvu z ďalších krajín. FED, ECB a BoE (ktoré majú svoje vlastné QE programy (nekonvenčné monetárne nástroje, pozn. prekladateľa) na stimuláciu rastu),súčasne ďalšie rozkvitajúce trhy by mohli uplatňovať verbálne intervencie, kontrolu kapitálu a obmedzovanie úrokovej miery. Zo súčasnej situácie oslabovania Japonského jenu by nemalo byť videné ako krátkodobá záležitosť, ale ako dlhodobá udržateľná stratégia rozprestretá do mnohých rokov.

Detailne som písal o ťahajúcej sa menovej vojne podobnej tým z 30tych rokov v mojom predchádzajúcom článku „Vyzýva Japonsko k menovej vojne podobnej tým z 30tych rokov?“ Konečne, ak slabší Jen zostane jadrom japonského plánu na oživenie jeho exportného trhu, risk menovej vojny sa ťahá ďalej. So slabým svetovým rastom a zbedačeným dopytom, každé opätovné oživenie japonského exportného trhu povedie k strate tržného podielu ostatných krajín.

Navzájom si konkurujúce oslabovanie mien bolo hlavným dôvodom k optimizmu v investovaní do zlata. Po čase, krajiny naprieč svetom používali zlato a ďalšie vzácne kovy k ochrane ich kúpnej sily proti znehodnoteniu meny.

3) Čínske ETF zlata (fondy zlata obchodované na burze, pozn. prekladateľa) môžu viezť k zvýšenému dopytu

Veľmi odporovanému odštartovaniu ETF zlata v Číne sa stal skutočnosťou, ktorá môže odpáliť novú vlnu dopytu po tomto vzácnom kove. Tieto ETF zlata boli úspešné všade na svete, prispievajúc k nárastu cien zlata od svojho nástupu v roku 2003. Táto udalosť môže signalizovať krok k liberalizácií čínskeho trhu drahých kovov, ktorý zaznamenal investičný dopyt zvýšenú na 274 ton v minulom roku (v porovnaní s 15 tonami z roku 2006). 

Preložila: Michaela Killingerová

Zdroj: NÁŠ ANGLICKÝ WEB, ktorý ešte len rozbiehame – FinMarketWeb.com a jeho Facebook, ktorý má vyše 10 000 fans

Facebook komentár