Svetová kríza oficiálne skončila v roku 2010. Odvtedy opäť okúsilo viacero krajín ekonomický rast. Avšak USA a západné národy Európy sa zotavujú v omnoho nižšom tempe, ako zvyšok sveta.
Podľa Brooking´s Institute´s Global Metro Monitor 2011(BIGMM) sú v skutočnosti najpomalšie rastúce oblasti lokalizované v USA, Západnej Európe a zemetrasením poškodenom Japonsku. 24/7 Wall St. preskúmal správu z Brooking´s, aby identifikoval najväčšie mestá sveta, ktoré, ako sa zdá, nie a nie zotaviť sa.
BIGMM známkoval zotavovanie 200 najväčších metropolitných regiónov sveta. Základom pre známkovanie bola kombinácia zmeny príjmu a zamestnanosti v každom meste medzi rokmi 2010 a 2011. Podľa správy sú najrýchlejšie sa zotavujúce mestá mimo Severnej Ameriky a Západnej Európy, pričom tie najpomalšie sú práve tu.
Ak hovoríme o najväčších metropolitných ekonomikách, aj USA aj Európa sú predbehnuté zvyškom sveta. Ale na rozdiel od väčšiny miest v Západnej Európe, mestá v USA sa všeobecne „dávajú dokopy“ – pomaly, ale predsa. V USA sa zvýšil aj príjem aj zamestnanosť v mestách o 0.9% medzi 2010 a 2011. Krajina sa však nezotavuje rovnako. 9 zo svetovo najpomalšie zotavujúcich sa 25 miest sa nachádza práve v USA. Má však tiež i 20 miest medzi stovkou najrýchlejšie sa zotavujúcich miest.
Európa je úplne iný príbeh. 8 z 10 najhoršie sa zotavujúcich regiónov sa nachádza v Západnej Európe. Podľa BIGMM, „metro ekonomiky sú … ovplyvnené silou alebo slabosťou ich geografických susedov alebo kľúčovými obchodnými partnermi. Nikde sa to minulý rok neprejavovalo zreteľnejšie ako v Západnej Európe, kde kríza bránila eurozóne v raste v mnohých metropolitných oblastiach.“ Okrem Nemecka EÚ všeobecne stagnovala. Úsporné opatrenia, uložené na zníženie deficitu a splatenie dlhu tieto regióny len spomalili.
Americká ekonomika sa začala zotavovať ako národ, až na pár výnimiek. Možno nie je ani prekvapujúce, že hlavný dôvod pre pomalý rast v Západnej Európe raní aj niektoré americké mestá – najmä škrty vo vládnych výdavkoch. V Richmonde a Sacramente, ktoré sú na zozname, je vláda medzi najväčšími zamestnávateľmi. Ale s úspornými opatreniami, ktoré boli aj v eurozóne, boli tieto mestá ranené predovšetkým vládnym prepúšťaním. Podobne ako európske mestá, aj prístavný Richmond bol poškodený poklesom obchodu.
24/7 Wall St. preskúmalo BIGMM, ktorý zoradil 200 najväčších svetových metropol na základe kombinácie v zmene príjmu a zamestnanosti v každom meste od 2010 do 2011. Špeciálne sme si posvietili na 10 metropolitných regiónov, kde sa zamestnanosť a príjem znížili alebo stagnovali. BIGMM poskytol informácie o HDP, príjme, populácii a ročných zmenách. V našej analýze 10 regiónov zahrnul 27/7 Wall St. štatistiky o zamestnanosti a industriálnych profiloch amerických miest z amerického Úradu štatistiky práce.
10. Richmond, USA
Zmena v zamestnanosti(2010 – 2011): -1%
Zmena v príjme (2010 – 2011): +0.2%
Populácia(milióny): 1.27
Príjem na človeka($): 48,083
HDP($ miliárd): 61
Mesto Richmond, VA., zažilo 10. najpomalší rast ekonomiky medzi najväčšími mestami sveta. Zamestnanosť padla o 1% medzi rokmi 2010 a 2011, pričom celkovo v USA stúpla o 0.9% počas rovnakého časového obdobia. Dôvodom je podľa správy prílišná závislosť na štátnej sfére – viac ako 1 zo 6 zamestnaní. Vládny sektor je však jednou z mála oblastí s pokračujúcim úpadkom na národnej úrovni. Možno ešte dodať, že Richmondská ekonomika tiež závisí na svojom prístave, ktorý ďalej vystavuje mesto spomalenému rastu. Podľa Senior Research Analyst Emilia Istrate, pokračujúce ťažkosti v eurozóne ublížili medzinárodnému obchodu. To ovplyvnilo Richmond viac, ako iné americké mestá.
9. Valencia, Španielsko
Zmena v zamestnanosti(2010 – 2011): -0.9%
Zmena v príjme (2010 – 2011): – 0.2%
Populácia(milióny): 2.56
Príjem na človeka($): 23,165
HDP($ miliárd): 59
Väčšina eurozóny počas krízy bojovala. Niekoľko krajín, včítane Španielska, Portugalska a Talianska bolo silno poznačených. Zamestnanie sa všeobecne vo veľkých mestách zhoršilo, ale nikto netrpel tak, ako Valencia. Počas jediného roku padol počet zamestnaných ľudí v krajine o 10%. Medzi rokmi 2010 a 2011 zamestnanosť padla o ďalšie percento a príjem spadol o 0.2%. Valencia je jedným z 12 veľkých miest vo svete, ktorá minulý rok zažila úpadok v oboch sférach zamestnanosti aj príjmu.
8. Barcelona, Španielsko
Zmena v zamestnanosti(2010 – 2011): -1.5%
Zmena v príjme (2010 – 2011): +0.2%
Populácia(milióny): 5.43
Príjem na človeka($): 29,767
HDP($ miliárd): 162
Tak ako aj Valencia aj iné veľké španielske mestá trpeli jej ekonomikou a národnou mierou nezamestnanosti presahujúcej 20%. Podľa BIGMM zažil tento región veľký nárast a následne ešte horší krach, podobný tomu z Las Vegas. Počas predkrízového boomu medzi rokmi 1997 a 2007 vzrástla zamestnanosť v priemere o 3.3% ročne, čo bolo jedno z najväčších čísel v Európe. Výstavba hnala rast Barcelony vpred až nad očakávania. Kolaps je taký silný, že Barcelona ostáva jedným z najpomalšie rastúcich miest vo svete, s 1.2% zamestnanosťou medzi 2010 a 2011 a príjmom len zľahka stúpajúcim.
7. Neapol, Taliansko
Zmena v zamestnanosti(2010 – 2011): -1.1%
Zmena v príjme (2010 – 2011): -0.1%
Populácia(milióny): 3.98
Príjem na človeka($): 17,723
HDP($ miliárd): 70
Taliansko je na hrane recesie, pričom implementuje striktné úsporné opatrenia. Pokiaľ väčšina veľkých európskych miest bolo škaredo ovplyvnených kolabujúcou ekonomikou, v Neapole to až také zlé nebolo. Podľa BIGMM napríklad „Venice- padova zaznamenala mierny nárast v príjmoch a zamestnanosti vďaka posilneniu obchodu a sektoru finančných služieb, pričom ju ohodnotila ako číslo 130.“ Medzitým Neapol len odpudzoval pracovné príležitosti a stagnoval v príjme, pričom bol ohodnotený číslom 194. Medzi rokmi 2008 a 2009 klesla zamestnanosť o 3.7% a následne ešte o 1.8% nasledujúci rok. Medzi rokmi 2010 a 2011 spadla o ďalších 1.1%, aj keď sa v rámci celého Talianska mierne zvyšovala.
6. Madrid, Španielsko
Zmena v zamestnanosti(2010 – 2011): -1.4%
Zmena v príjme (2010 – 2011): +0.1%
Populácia(milióny): 6.4
Príjem na človeka($): 33,208
HDP($ miliárd): 212
Madrid je 3. španielske mesto na zozname. Je to tiež hlavné mesto. Pred krízou (1993 a 2007) rástla ročne miera zamestnanosti o 3.7%. Medzi rokmi 2008 a 2009 spadla o 5.7% a odvtedy padla o ďalšie 2%.
Príjem padol o viac ako 5% medzi 2008 a 2010, ale momentálne sa jemne zvýšil. Začiatkom roku vyhlásila španielska vláda príjem úsporných opatrení. To bude mať pravdepodobne dopad na stovky tisícov vládnych zamestnancov v hlavnom meste.
5. Sacramento, USA
Zmena v zamestnanosti(2010 – 2011): -1%
Zmena v príjme (2010 – 2011): -0.8%
Populácia(milióny): 2.18
Príjem na človeka($): 42,283
HDP($ miliárd): 92
Druhé americké mesto na zozname, najpomalšie rastúce mesto v Severnej Amerike nie je Detroit alebo Cleveland, ale Sacramento, CA. Sacramento rapídne rástlo počas predkrízových rokoch, rastúca zamestnanosť bola takmer na dvojnásobku krajiny. Takýto rast bol čiastočne kvôli pre presunu obyvateľstva zo susediaceho San Francisca. Podľa BIGMM správy, „60% prepadu v zamestnanosti(v meste)pramení v miestnych/ne-trhových službách, ktorých vládna zamestnanosť je asi polovičná.“ Tak ako aj Richmond, aj Sacramento má podstatnú časť pracovníkov vo verejnom sektore, ktorých úsporné opatrenia za posledné roky ovplyvnili najviac. Viac ako 1 zo 4 ne-farmových prác v regióne sú verejné služby.
4. Seville, Španielsko
Zmena v zamestnanosti(2010 – 2011): -2%
Zmena v príjme (2010 – 2011): -0.3%
Populácia(milióny): 1.86
Príjem na človeka($): 20,166
HDP($ miliárd): 38
Seville je 4. a posledné španielske mesto na zozname. Keď máme 4 najväčšie mestá v krajine na zozname najpomalšie rastúcich na svete, je to istý znak, že krajina čelí dlhodobým problémom. Medzi rokmi 1993 až 2007 rástla zamestnanosť v Seville ročne o 3%. Počas rovnakej periódy sa zvýšil príjem ročne o 2.7%. Medzi 2008 a 2010 padla zamestnanosť o ohromujúcich 8.1%, pričom príjem klesol o 5.5%. Medzi rokmi 2009 a 2010 klesla zamestnanosť o ďalších 2.4%, pričom príjem padol o 1.2%.
3. Dublin, Írsko
Zmena v zamestnanosti(2010 – 2011): -3%
Zmena v príjme (2010 – 2011): -0.3%
Populácia(milióny): 1.72%
Príjem na človeka($): 55,578
HDP($ miliárd): 95
Až do krízových rokov bolo Írsko považované za najväčší európsky úspech. Krajina priťahovala nové spoločnosti tak, ako nikde inde v Európe. Medzi rokmi 1993 a 2007 stúpala zamestnanosť na 4.3% ročne a priemerným mzdovým rastom na 5.6% ročne. Obidve boli v najväčšom raste v rámci Európy. Írsky stavebný trh bol stavebným kameňom ich hviezdneho rastu. A takisto ako aj v USA, stavebný trh bol silno napadnutý začiatkom krízy. Popri španielskych a talianskych mestách bol medzi rokmi 2009 a 2010 Dublin jediným metropolitným regiónom so znakmi poriadnej krízy s príjmom klesajúcim o 1.8% a zamestnanosťou padajúcou o 4%- celosvetovo najviac.
2. Lisabon, Portugalsko
Zmena v zamestnanosti(2010 – 2011): -2,4%
Zmena v príjme (2010 – 2011): -2.8%
Populácia(milióny): 2.84
Príjem na človeka($): 24,194
HDP($ miliárd): 69
Po Grécku mnoho ľudí verilo, že Portugalsko dosiahne krízového levelu ako druhé. Ako sa svet blížil ku kríze, zamestnanosť v Lisabone rástla mierne o 0.8% ročne v priemere s veľkými mestami. Ale ich vstup do krízy bol jedným z najhorších. Podľa BIGMM má toto hlavné mesto druhú najhoršiu metropolitnú ekonomiku na svete. Správa uvádza: „Podobne ako Dublin a Atény, Lisabonská ekonomika trpí kvôli národným a makroekonomickým podmienkam. Neschopnosťou financovať svoj rozpočtový deficit na komerčných finančných trhoch, Portugalsko dostalo pomoc prostredníctvom MMF.“ Dohoda s MMF vyžadovala striktné úsporné opatrenia, ktoré ďalej zhoršujú ekonomiku regiónu a krajiny.
1.Atény, Grécko
Zmena v zamestnanosti(2010 – 2011): -3.5%
Zmena v príjme (2010 – 2011): -4.8%
Populácia(milióny): 4.14
Príjem na človeka($): 24,585
HDP($ miliárd): 102
Podľa BIGMM sú na tom celosvetovo najhoršie Atény – základom je rozvinutá fiškálna eurokríza. Aj po medzinárodnej pomoci a pokračujúcich úsporných opatreniach ostáva Grécko na pokraji dlho nevideného ekonomického kolapsu. Hovorí sa, že rekonštrukcia národného dlhu ustala. Bez dohody sa zdá byť katastrofa nevyhnutná. Za posledné 2 roky klesol príjem o viac ako 10%. Medzi rokmi 2009 a 2010 spadol príjem o 6%. Medzi 2010 a 2011 padol o ďalších 4.7% – najviac na svete. Počas tohto času klesla zamestnanosť o 3.5%.
Zdroj: 24/7 Wall St. Wire
Facebook komentár