Jedným z najzaujímavejších okolností a pre mnohých pozorovateľov vývoja na trhu je prekvapivé postupné klesanie amerického dolára, voči košu obchodných mien najvýznamnejších obchodných partnerov, keďže na konci minulého roka dosiahol ušľachtilé 14-ročné maximá. Jedná sa len o dočasnú chybu vo všeobecnom trhu rastúceho (býčieho) dolára, alebo je pravdou tvrdenie viacerých analytikov a investorov, že dolár už dosiahol na svoj vrchol?
Ale v menovom priestore je ťažké povedať, čo bude nasledovať, ale jedna vec je jasná: Nová americká administratíva nemá záujem o silu amerického dolára. Je to vidno v pripomienkach amerického prezidenta Donalda Trumpa, kde uvádza že dolár je voči čínskemu juanu “príliš silný” a “to nás zabíja.” Zároveň poradca Bieleho domu pre obchod – Peter Navarro len nedávno prišiel s obvineniami, že Nemecko využíva “očividne podhodnotené” euro a “k tomu využíva” svojich obchodných partnerov.
Súvisiace: Guvernér ECB Trumpovi: “Nie sme menový manipulátor”
Tieto poznámky by nemali byť prekvapením, aspoň nie ak veríte v našu teórie kde uvádzame, že sme vstúpili do novej “studenej menovej vojny.” Studená vojna nie je otvoreným bojom, ale vykonáva sa za účasti tajných akcií a slov. V decembri sme na našej stránke – spoločnosti Pimco vysvetlili, ako Európska centrálna banka (ECB), Centrálna Banka Japonska (BOJ) a Čínska ľudová banka (PBoC) otvorili menovú studenú vojnu cez niekoľko opatrení, ktoré prispeli k oslabeniu ich mien, voči americkému doláru v priebehu druhej polovice roka 2016. Napriek tomu sme taktiež napísali, že USA “kvôli Donaldovi Trumpovi nebudú zanedbávať vplyv na hodnotu mien.” Silnejší dolár zasahuje spracovateľský sektor USA a tým aj mnoho Trupových voličov. Pokračovanie zhodnocovania amerického dolára však môže Trumpovi umožniť vhodnejšie plnenie jeho predvolebných sľubov a začal s tým už hneď po nástupe do úradu.” Vyjadrenia okolo Trumpovej administratívy tak ukazujú, že ignorancia “manipulácie ich meny je už minulosťou.”
Navyše, len nedávno do tejto studenej menovej vojny vstúpili ďalšie dve centrálne banky, aj keď ich výroky nie sú primárne zamerané na svoje vlastné meny. Fed vo svojom nedávno zverejnenom vyhlásení zo zasadnutia FOMC, uviedol že počas marcového stretnutia bude príliš skoro vykonať rozhodnutia pre zvýšenie úrokových sadzieb. To bolo dané za pravdu aj januárovou správou z trhu práce, kde bolo vidno silný rast zamestnanosti, ale aj zmierňovanie tlakov na mzdy a rastúcej miery nezamestnanosti, v dôsledku zvýšenie v účasti pracovnej sily. V dôsledku toho pravdepodobnosť pre zvýšenie úrokových sadzieb v marci je trhom ohodnotené na úrovni iba 15%. O deň neskôr, Centrálna Banka Anglicka v štvrťročnej Správe o inflácii zvýšila svoju prognózu HDP, ale významne upustila od svojho odhadu pre špecifickej miery nezamestnanosti, pod označením NAIR a tým vyslala holubičí signál, ktorý pomohol devalvovať libru.
Rastúca eskalácia
Tak kam budeme smerovať? V logike studenej vojny, by mala prísť na rad Čína, Európa a Japonsko kde by reagovali pomocou tajných akcií, ktoré zase povedú k oslabeniu ich mien, alebo by aspoň zabránili v posilňovaniu voči doláru. Napriek tomu, v poslednej dobe sa stal presný opak: po lunárnom Novom roku v Číne sa juan stal voči doláru silnejší a ECB zmiernila niektoré vyjadrenia a na marcovom zasadnutí dokonca môže upustiť od vyjadrení okolo “rizík poklesu hospodárskeho rastu.”
Možno je to však v menovej vojne studenej len dočasná pauza. Avšak, existuje alternatívny pohľad. Pripomeňme, že studená vojna medzi aktérmi vyžaduje hrubú rovnováhu síl, kde každá strana odmieta vstúpiť do otvorenej vojny, ale zároveň sa odvážia byť zapojení do studenej vojny, pretože obe strany majú (jadrovú) schopnosť zničiť tú druhú. Bez vzájomného odstrašovania, slabšia strana sa ani neodváži zapojiť do studenej vojny, nehovoriac o otvorenej vojne.
Koniec zaručeného vzájomne ničenia
Avšak, to môže byť pozitívnym argumentom v tejto chladnej menovej vojne, keďže aktuálne neexistuje žiadna rovnováha síl, teda odkedy sa Trump ujal úradu a zdá sa byť oveľa viac ochotní využiť svoje jadrové zbrane: protekcionizmus. USA dosahuje rozsiahly obchodný deficit a Európa, Čína a Japonsko majú s USA veľké bilaterálne prebytky, čiže USA z obchodnej vojny stráca oveľa menej (aspoň z ich vlastného pohľadu) a verejné výroky od Trumpa a Navarra naznačujú, že protekcionizmus začína byť veľmi reálnou hrozbou.
Súvisiace: 11 najviac skorumpovaných krajín rozvinutého sveta
Ak by to bolo pravdou, racionálnou reakciou Európy, Japonska, Číny a ďalších vývozcov by v najlepšom možnom prípade bolo aby nepreháňali menovú studenú vojnu a prinajmenšom dočasne povolili určitú zhodnocovanie svojich mien voči doláru, aby nedošlo k ďalšej provokácií USA. A nedávne akcie alebo tzv. nečinnosť zo strany Číny, Japonska a Európy naznačujú, že aktuálne sa tak naozaj deje. Avšak je otázne, či to bude stačiť k tomu, aby sa zabránilo administratíve vo Washingtone nevykonať aktiváciu (jadrových tlačidiel), v zavedení rozsiahlych taríf a cieľ. Čas a sociálne statusy na Twitteri od Trumpa Nám poskytnú odpovede.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: TheWallStreetJournal, Bloomberg
Facebook komentár