Viac ako 20 krajín sveta čelí dlhovej kríze, ako Grécko

So svojimi zatvorenými bankami, zúrivými verejnými protestmi a politikmi, nepríjemná situácia Grécka položila na kolená už niekoľko najbohatších krajín sveta. To všetko z dôvodu ohromujúceho zaťaženia dlhov, čiže môžme hovoriť o kríze štátneho dlhu.

Napriek tomu nová analýza od Jubilee Debt Campaign ukazuje, že nepríjemná situácia Grécka zďaleka nie je ojedinelou, keďže s vlastnými dlhovými krízami v súčasnosti zápasí viac než 20 ďalších krajín.

Oveľa horšiu situáciu zažíva Senegal, alebo Laos, keďže ich úrovne dlhu sa nachádzajú naozaj v nebezpečnej zóne a hospodársky pokles, alebo náhly nárast úrokových sadzieb na svetových dlhopisových trhoch by mohol viesť ku katastrofe.

Jedným z poučení prepadu roka 2008 bolo, že krajiny z rozsiahlimi úrovňami zadlženia sú veľmi jednoducho náchylné k náhlym zmenám v nálade trhov.

Ale Jubilee uvádza, že zvýšenie úrokových sadzieb v hlavných ekonomikách, ktoré by boli kľúčovou odpoveďou na krízu, v mnohých prípadoch vyzývajú vlády, firmy a spotrebiteľov aby vykonali ďalšie navýšenie pôžičiek, čo vytvára ďalšie potenciálne problémy do budúcnosti.

Judith Tysonová z Overseas Development Institute uvádza, že druhá strana mince je, že investori a veritelia na západe v poslednom kole úverov vyhľadávali väčšie výnosy, než mohli dostať doma.

Ďalej uvádzajú: “Od roku 2012 sme videli obrovský nárast štátneho dlhu, najmä v Afrike.” Niektoré zo zúčastnených krajín boli príjemcami programu tzv. oddlženia, ktorý vedúci predstavitelia G8 podpísali na summite v Gleneagles, počas roka 2005. Tysonová poznamenáva: “Myšlienka oddlženia im mala poskytnúť čistý štít do budúcna.”

Ona uviedla, že mnoho krajín “navyšovalo” svoj dlh, zatiaľ čo niektoré vlády investovali svoje peniaze múdro – k diverzifikácií ich hospodárstva a zlepšeniu infraštruktúry. Poukazuje to na príklade Ghany, v západnej Afrike, kde bolo vidno prudký nárast úverov, ktoré slúžili iba určitým jednotlivcom a skupinám.”

Analýza Jubilee definuje krajiny s vysokým rizikom krízy vládneho dlhu, keď majú čistý dlh vyšší ako 30% HDP, deficit bežného účtu viac ako 5% HDP a budúce splácanie dlhov je v hodnote viac ako 10% verejných príjmov.

Ďalej uvádza: “Odhadujeme, že 14 krajín naozaj rýchlo smeruje k novým vládnym dlhovým krízam, na základe ich veľkosti vonkajších dlhov, veľkých a trvalých deficitov bežného účtu a taktiež vysokým úrovniam predpokladaných budúcich platieb v oblastiach verejného dlhu.”

Jedným z príkladov je zraniteľná Tanzánia, krajina, ktorá utrpela ťažkú dlhovú krízu už v roku 1990.

V mnohých ohľadoch dosiahla aj úspech, keďže medzi rokmi 2001 až 2006 realizovala program oddlženia, zatiaľ čo splátky klesli z 27% štátnych príjmov k 2%. Detská úmrtnosť klesla; poplatky za základnú školu boli zrušené; čiže väčší počet detí ukončilo školskú dochádzku.

Napriek tomu objem pôžičiek od roku 2009 stabilne rástol, najmä z dôvodu mnohostranných darcov, ako je Svetová banka, ktorá má tendenciu ponúkať podporu v podobe lacných úverov. V niektorých ohľadoch to je meradlom úspechu a tejto krajine sa podarilo získať peniaze aj od súkromných investorov na kapitálových trhoch, cez vydanie vlastných dlhopisov.

Ale ekonomický rast Tanzánie a vládne príjmy, sú silne závislé od vývozu zlata a drahých kovov, ktoré v posledných mesiacoch klesali na cene. Čísla Jubilee ukazujú, že pomalší než očakávaný rast by mohol viesť k nárastu splátok dlhu, ktoré by mohli vystreliť, z očakávaných 10% vládnych príjmov v roku 2018 na dvojnásobok a mohli by sa dostať aj do naozaj nebezpečnej zóny.

Je vidno nebezpečenstvá v padajúcich cenách komodít, keďže rast v Číne sa spomaľuje, rovnako je vidno aj obavy zo sily amerického dolára, pretože veľké množstvo pôžičiek afrických vlád je dolároch, čo následne vytvára jednoznačný tlak na veľké množstvo iných rozvojových krajín.

Ministri z celého sveta sa tento týždeň stretnú v Etiópií kde budú diskutovať o tom, ako financovať ďalšiu vlnu medzinárodného vývoja. Etiópia je ďalšou krajinou, ktorej úrovne dlhu neustále rastú a časom by sa taktiež mohlo ukázať, akou je zraniteľnou.

Mongolsko, ktoré získavalo zahraničné investície s cieľom využívať svoje obrovské prírodné zdroje, vrátane uhlia, má v pláne si v priebehu budúceho roka požičať 1 miliardu dolárov. Avšak jeho mena – Tugrik prudko klesá, čo by mohlo tvrdo zasiahnuť jej ekonomický boom v posledných rokov, ktorý by sa tak mohol chýliť ku koncu.

Tim Jones z Jubilee varuje: “Súčasné úrovne poskytovania úverov chudobným krajinám môže viesť k opätovnému prepadnutiu k dlhovým krízam.”

Ale nie je to vidno len v rozvojovom svete, kde nízke úrokové sadzby a dedičstvo z predošlej krízy zvýšilo pokušenie získavania ďalších požičaných prostriedkov.

Jubilee zistila, že čisté zahraničné pôžičky vrátane súkromného sektora, ako aj vlád sa po celom svete zvýšili z 11,3 biliónov dolárov v roku 2011 na 13,8 biliónov v roku 2014 a podľa predpovedí by mali dosiahnuť počas tohto roka úroveň 14,7 biliónov dolárov.

Za štyri roky sa tak jedná o 30% nárast a je znamením toho, že “globálna nerovnováha,” ktorú mnohí odborníci považovali za kľúčovú príčinu krízy, nie je ani zďaleka vyriešenou. Russell Jones, ktorý jej analytikom spoločnosti Llewellyn Consulting poznamenal: “Svet je stále vo veľmi veľkom neporiadku.”

Nevýrazný globálne oživenie je taktiež dôležitým faktorom pri navyšovaní dlhu, keďže sa politici snažia dostať životnú úroveň na pred-krízovú úroveň.

Russell Jones ďalej uvádza: “Hromadenie dlhu je vidno preto, lebo najmä iné zdroje rastu sú stále vo väčšej miere na ústupe,” … “Je tu veľký tlak na vlády a centrálne banky.”

Ako Grécka vláda zistila, dlhy ktoré sa v jeden deň zdajú byť zvládnuteľné sa môžu rýchlo zmeniť na neudržateľné. Stačí iba zmena podmienok na finančných trhoch a následne to povedie k prudkej zmene v ekonomike.

S popisom zmeny v auguste roka 2007 prišiel vedúci predstaviteľ zachránenej britskej hypotekárnej banky Northern Rock – Adam Applegarth, keď to popísal v známom vyjadrení: “Svet sa zmenil.” Mnohí odborníci sa domnievajú, že Federálny rezervný systém USA začne zvyšovať úrokové sadzby z ich rekordne nízkych úrovni počas tohto roka a následne na globálnych trhoch by naozaj mal nastať veľký zmätok, čo by mohlo mať ďalekosiahle dôsledky.

Tysonová poukazuje na to, že mnoho z pôžičiek afrických vlád v posledných rokoch nesie fixné úrokové sadzby po dobu piatich rokov. Keď príde k refinancovaniu, môže sa dostať na oveľa vyššie úrovne. Keď príde k rastu úrokových sadzieb v USA, investori budú chcieť vyťahovať svoje peniaze z menších rozvíjajúcich sa ekonomík: “Budeme vidieť prudký obrat v oblasti kapitálových tokov. Niektoré z týchto krajín sú naozaj veľmi krehkými.”

Vo svojej polročnej správe o stave globálnej ekonomike počas minulého mesiaca, Svetová banka varovala, že rozvojové krajiny ktoré doteraz čelili záplave lacných peňazí, by mali “dúfať v najlepšie a snažiť sa pripravovať na to najhoršie”.

Russell Jones nakoniec poznamenáva: “V prípade, že Fed zmení svoj postoj a začne zo zvyšovaním sadzieb, je tam naozaj obrovský potenciál pre pomerne závažné problémy.”

Krajiny s vysokým rizikom vládnej krízy zahraničného dlhu:

• Bhután
• Kapverdy
• Dominika
• Etiópia
• Ghana
• Laos
• Mauritánia
• Mongolsko
• Mozambik
• Samoa
• Sao Tome e Principe
• Senegal
• Tanzánia
• Uganda

Krajiny vo vládnej kríze zahraničného dlhu:

• Arménsko
• Belizé
• Kostarika
• Chorvátsko
• Cyprus
• Dominikánska Republika
• El Salvador
• Gambia
• Grécko
• Grenada
• Írsko
• Jamajka
• Libanon
• Macedónsko
• Marshallove ostrovy
• Čierna Hora
• Portugalsko
• Španielsko
• Srí Lanka
• Svätý Vincent a Grenadíny
• Tunisko
• Ukrajina
• Sudán
• Zimbabwe

Zdroj: Bloomberg, Wall Street Journal