V súčasnosti Americký investori očakávajú ukončenie veľmi nepokojného obdobia v histórií financií, ktoré obdržalo názov „stratené“. Podobné časy neboli prvými ani poslednými. Pre neskúsených, súkromných investorov ale predstavovali periódu neistoty, spôsobenú nedostatkom vedomostí a predvídavostí pri prijímaní dôležitých rozhodnutí ohľadom ďalšieho napredovania.
V posledných rokoch tejto periódy môžeme vidieť, ako čoraz viac súkromných investorov rôznymi cestami vstupuje na trhy s obligáciami. Pomimo priameho nakupovania volia mnohí aj investovanie do podielových fondov, ETF fondov alebo inak povedané, fondov s ktorými sa obchoduje na burze a ktorých spája zameranie sa na obligácie.
Počet neskúsených investorov je v tomto smere skutočne zarážajúci. Americká komisia, ktorá dohliada za cennými papiermi a burzami, dokonca používa oficiálne termíny ako „neskúsený“ alebo „nevzdelaný“ investor. Toto pomenovanie sa vzťahuje na ľudí ktorí majú zakázané investovať do neschválených investičných produktov, ako sú hedge fondy, pretože si v plnej miere neuvedomujú všetky možné riziká. Niet sa čomu čudovať ak vezmeme do úvahy neustále klesajúce vedomosti v oblasti financií. Čerství vysokoškolskí absolventi vo väčšine prípadov ani netušia skutočný význam spojených úrokov. Dá sa tak povedať, že sa ženú do záhuby.
Počas besedy s niektorými z nich sme sa pýtali, ako sú obligácie, alebo inak povedané dlhopisy, ovplyvňované rastom úrokov. Len máloktorí si uvedomovali, že skutočná hodnota navonok výhodných dlhopisov, v skutočnosti klesá. Prečo? Títo investori sa vyhýbajú nákupu dlhopisov s úrokmi nižšími ako sú tie trhové. Celé by sa to dalo vyjadriť matematickým vzorcom. Pre zachovanie relevantnosti článku ho však nebudeme publikovať.
Neschopnosť uvedomiť si skutočnú hodnotu obligácií sa neraz dopĺňa aj s neschopnosťou vidieť celkový rozmer trhu s dlhopismi. Skutočná hodnota dlhopisov, ktorá dosahuje 80 biliónov amerických dolárov, predstavuje takmer dvojnásobok hodnoty akciových trhov s hodnotou 40 až 50 biliónov amerických dolárov. A to všetko sa nachádza v rukách tisícok emitentov vrátane firiem, samospráv, agentúr a nezávislých štátov.
Málo obchodníkov si tiež uvedomuje, čo sa môže stáť ak trh s dlhopismi rastie prirýchlo alebo dosahuje priveľkých rozmerov. To ešte nehovoríme o dôsledkoch, ktoré môžu spôsobiť pochybnosti ohľadom schopnosti dlžníka splácať svoje pohľadávky.
Vezmime si do úvahy napríklad Rusko. V roku 1998 zadlženosť tejto krajiny rástla výrazným tempom, zatiaľ čo v niektorých kľúčových hospodárskych odvetviach bol zaznamenaný pokles produkcie. Často spomínaným príkladom je odvetvie ťažby uhlia, kde na určitý čas došlo k zmrazeniu výplat. S pribúdajúcimi problémami a poklesom produkcie sa znižoval aj rozmer exportu, čo nevyhnutne priviedlo k oslabeniu rubla na svetových trhoch.
V priebehu toho istého roka Medzinárodný menový fond spolu so Svetovou bankou, poskytli Rusku medzinárodnú pôžičku v snahe o posilnenie Ruskej meny a národného dlhu. Nepočítalo sa ale s tým, že štvrtina poskytnutých peňazí sa záhadne vyparí hneď po príchode do krajiny. Či už peniaze boli ukradnuté alebo pravdepodobnejšie rozdelené medzi odborové zväzy nezohráva až takú veľkú úlohu. Hlavné je, že financie potrebné pre stabilizovanie peňažného systému neboli nikdy doručené.
Celá situácia sa prevalila 13. Augusta 1998 keď trh s Ruskými obligáciami skolaboval. Investori začali náhle pochybovať o schopnosti Ruska splácať svoje dlhy, čo spôsobilo pohyb cien, ktorých rast nabral závratnú rýchlosť. Nové okolnosti spôsobili krach hedge fondu Long-Term Capital Management, vo vedení ktorého sme mohli nájsť aj vedcov s titulmi PhD alebo držiteľov Nobelových cien.
V určitom momente prepadu dosahovala úroková sadzba Ruských dlhopisov až 200%. V praxi to znamenalo že predtým vydané vládne dlhopisy s úrokom povedzme 5%, mali aktuálnu úrokovú hodnotu iba 0.25%. Inak povedané, dlhopis na sumu 1000 dolárov s úrokom 5% najnovšie znamenal zisk štvrť dolára.
Štyri dni po udalostiach z trinásteho septembra bolo jasné, že Rusko musí devalvovať rubeľ. Tak ako sme to mohli v histórií v podobných situáciách už veľakrát vidieť, výplaty úrokov z dlhopisov ktoré boli v rukách zahraničných investorov sa zastavili. Môžeme len dúfať aby v budúcnosti prípadné dôsledky hospodárskych kríz nedoviedli Americký dolár, svetovú rezervnú menu, do podobnej situácie.
Je nespočetné množstvo ponaučení, ktoré si z tohto príkladu môžeme vziať. Dúfajme že viac investorov sa zdrží riskovania na trhoch, ktoré tak slabo poznajú, a aj keď v hazardovaní pokračovať budú, tak s vedomím o všetkých možných dopadoch. Investori by mali vedieť, že ak úrokové sadzby vládnych dlhopisov začínajú rásť tak to nie je krokmi ale skokmi.
Keď sú na trhu skoky, hodnota nesplatených dlhopisov nielen klesá ale sa rovno prepadá. Ako náhle sa objavujú pochybnosti ohľadom schopnosti splácania úrokov, čo už môžeme bádať na rôznych frontoch, riešenie v podobe vyšších úrokov, ktoré zahrňujú nové okolností, sa objavuje len zriedkavo. Z trhu jednoducho mizne takmer všetok záujem. Investori odmietajú nakupovať dlhopisy bez ohľadu na úrokové sadzby.
Preložil: Michal Molnár
Zdroj: TreeceInvestments
Facebook komentár