Systém voľne plávajúcich kurzov mien: NEFUNGUJÚCI A PODVODNÝ koncept!!! Od: “Keith Weiner”

Milton Friedman bol zástancom systému tzv. “plávajúcich” výmenných kurzov mien. Tento menový systém papierových peňazí (nie sú kryté reálnou hodnotou ako napr. zlatom pozn. prekladateľa) je propagovaný ako správny a fungujúci. Mnohí si však všimli, že meny “neplávajú”, skôr sa topia rôznym tempom. Tento článok sa však zameriava na niečo iné.

Podľa  teórie zlatého štandardu, národ ani jednotlivec nemôžu udržať deficitné hospodárenie navždy. Deficit vzniká, keď spotrebujeme viac ako vyprodukujeme. Máme negatívny cash flow, a  raz sa peniaze minú. Hospodárenia domácnosti alebo národa teda podlieha disciplíne – skôr alebo neskôr.

Friedman tvrdil, že plávajúce výmenné kurzy by mali vynútiť pôsobenie rovnakého druhu síl na vyrovnanie obchodnej bilancie, teda vývozu a dovozu. Tvrdil, že ak národ hospodári so schodkom, malo by to spôsobiť pokles hodnoty jeho meny vo vzťahu k hodnote ostatných mien. A tento pokles bude mať tendenciu zvrátiť deficit krajiny tým, že zdražie import a zlacnie export.

Friedman sa mýlil.

Ak chceme zistiť prečo, je potrebné sa pozrieť na koncept známy pre ekonómov ako “terms of trade”. Táto teória poukazuje na množstvo tovaru, ktoré je možné zakúpiť z výnosov z vývozu tovaru. Napríklad, krajina X používa XYZ menu. Vyváža tovar v hodnote 1000 XYZ a môže tak nakúpiť tovar v hodnote 1000 XYZ. Ale čo sa stane, keď hodnota meny XYZ klesne, v porovnaní s menou obchodných partnerov krajiny X, pretože X má obchodný deficit?

Krajina vyváža rovnaký tovar ako predtým, ale má teraz nižšiu hodnotu na vývoznom trhu. Takže krajina X môže zaplatiť za tovar menej ako predtým. Nákup rovnakého množstva tovaru bude mať za následok zvýšenie deficitu.

Teraz môžeme byť v pokušení povedať: “aha…však Friedman mal pravdu!” Ale nezabudnime, že nehovoríme o zlatom štandarde. Reč je o systéme papierových peňazí. Peniaze majú dlhový charakter. Pri pohľade na deficit obchodnej bilancie z hľadiska “terms of trade”, vidíme, že obchodný deficit vedie k rozpočtovým deficitom, ktorý vedie opäť k padajúcej mene, čo zase vedie k ďaľšiemu navýšeniu obchodných deficitov. Tieto negatívne konsekvencie nie sú časovo ohraničené a neexistuje samo-opravný systém. Neexistujú žiadne obmedzenia tohto začarovaného kruhu, pokým daná krajina nenahromadí toľko dlhov, že kupujúci jej odmietnu ďalej požičiavať. A treba zdôrazniť, že toto nie je náprava alebo obrátenie trendu, to je úplná skaza nielen meny, ale aj bohatstva ľudí, ktorí sú nútení túto menu používať.

A, samozrejme, Friedman si musí byť vedomý toho, že Amerika má pravdepodobne najväčší obchodný deficit na svete. Jej mena, dolár, bol (a je) svetová rezervná mena. To znamená, že každá centrálna banka na svete drží doláre ako majetok, a pyramídový dlh vo svojich vlastných menách.

Čo sa však ale stane, keď dolár oslabne, pretože USA importovalo skutočný tovar a exportovalo papierové doláre??? USA bude jednoducho importovať rovnaký tovar v budúcom roku a vyvážať ešte viac papierových dolárov na kompenzáciu poklesu dolára!!!

Friedman by aj mal vedieť o ekonómovi Robertovi Triffinovi, ktorý v roku 1960napísal o probléme, ktorý sa stal neskôr známy ako Triffinova dilema. V podstate, problémom je, že svet potrebuje zvyšovať úver na financovanie rastu ekonomiky a tak má dopyt po ďalších amerických dolárov. Ale to môže nastať len v prípade, že USA prevádzkuje trvalý obchodný deficit- čo bude poškodzovať americký dolár.

Pre centrálne banky, ktoré držia doláre ako rezervné aktívum, je toto smrtiace. Rovnako ako aj iné banky, centrálna banka má aktíva a pasíva. Ak je významná časť aktív zložená z amerických dolárov, a americký dolár padá na cene, bilancia centrálnej banky sa zhoršuje. Na strane pasív majú, samozrejme, centrálne banky vlastnú menu. Takže hodnota aktív klesá, ale pasíva ostávajú rovnaké. Očividne je to nebezpečná a  dlhodobo neudržateľná situácia.

Navrhnúť takýto systém znamená navrhnúť otvorenú krádež. Prečo by mala krajina súhlasiť s tým, že USA bude trvalo redukovať ich úspory, niekoľko percent ročne, ako Friedman navrhoval? 

Tento režim plávajúcich kurzov mien papierových peňazí je preto nečestný, rovnako ako nepoužiteľný. Dnes, asi 40 rokov po ponorení celého svetu do tohto systému, sa to začína prejavovať.

Zdroj: KeithWeiner’s Posterrous

Preložil: Tomáš Frečka