Nové metódy výpočtu HDP budú pomáhať americkej ekonomike byť “väčšou” od “Peter Schiff”

Keď sa vám nepáči, čo počujete, zmeňte tému – často hovorí Don Draper v seriáli Mad Men. Keď ide o súčasnú ekonomickú situáciu, keď HDP je opäť nižší ako sa predpokladalo, Washington by najradšej urobil práve to. Ak sa vláde nepáči, čo hovoria občania, nemusí sa ani namáhať zmeniť tému, stačí ak zmení význam slov. Najaktuálnejší príklad toho je prípad, keď úrad zaoberajúci sa ekonomickými analýzami vyhlásil nové metódy vypočítania HDP, pomocou ktorého bude ekonomika okamžite väčšia ako bola predtým. Zmeny sa týkajú najmä spôsobu využitia peňazí v oblasti výskumu a vývoja a umeleckej tvorby ako filmov, hudby, televíznych programov. Po zahrnutí týchto výdavkov do investícií, americký HDP okamžite narastie o 3 %, čo navýši teoretickú veľkosť americkej ekonomiky a možno ukáže cestu k rýchlejšiemu rastu. Táto zmena nie je o nič lepšia ako zmena inflačných meradiel, ktorá presvedčila Američanov, že ekonomika je v lepšom stave ako sa zdá.

Uverejnené dáta potvrdzujú, že zotavovanie ekonomiky je slabšie ako sa očakávalo a je silno závislé na federálnej podpore. Výdavky obyvateľov sa zvýšili o 3,2 %, čo je najväčší rast počas predchádzajúcich dvoch rokov, kým reálne mzdy poklesli o 5,3 %, čo je najväčší pokles od roku 2009. Miera úspor tiež poklesla na 2,6 % – na najnižšiu úroveň od 4. kvartálu roku 2007. Niet pochybností, že rastúce ceny domov a klesajúce úrokové sadzby hypoték (ktoré umožnil Fed cez svoje stimuly) dovolili Američanom refinancovať svoje domovy a míňať peniaze, ktoré nezarobili oni. Keďže súčasná miera HDP nás čím ďalej tým viac sklame, kompetentní sa rozhodli pre štatistickú úpravu.

HDP sa vypočíta pomocou ukazovateľov ako sú súkromné výdavky, vládne výdavky a investície (pritom sa pripočíta prebytok alebo odpočíta deficit). Výdavky na výskum a vývoj – ktorých veľkú časť tvoria mzdy – sa nezvykli pripočítať k HDP, ale Spojené štáty chystajú novelu tohto ukazovateľa. Washington oznámil, že 400 miliard dolárov, ktoré sa každoročne minú na výskum a vývoj sa budú prirátavať k HDP, čo je 2,7 % nášho 16 biliónového celku. Argumentuje sa príkladom Apple pri vývine iPhonu – vytvorený HDP presiahol vynaložené náklady, teda výskum a vývoj v Apple sa nepovažuje za náklad ale za investíciu.

Úrad pre ekonomickú analýzu taktiež argumentuje tým, že náklady na televízne showy, filmy a hudbu by mali byť považované za investíciu a preto by mali byť pripočítané k HDP. Zástancovia tejto zmeny často spomínajú ako príklad televíznu komédiu Seinfield, pretože miliardové zisky už dávno prekročili počiatočné náklady a výrobné náklady by mali považovať za investície (ako výskum a vývoj). Ekonómovia, ktorí podporujú keynesiánsku stratégiu, tvrdia, že po tejto reforme čísla budú presnejšie odrážať realitu 21. storočia. Ich analýza však ignoruje chyby, ktoré sú často spojené s výskumom a vývojom a umeleckou tvorbou. V Apple existujú desiatky produktov, ktoré sa nikdy nedostali do obehu a za show Seinfield sa skrýva nejedno zlyhanie, ktoré prinieslo nemalú stratu.

Táto metodika je v podstate len trikom v podvojnom účtovníctve. Predpokladajme napríklad, že firma zamestnáva účtovníka, ktorý pracuje na obchodnom oddelení, následne je premiestnený na oddelenie vývoja a výskumu, pritom výška jeho platu mu ostáva na rovnakej úrovni a bude patriť do rozpočtu výskumu a vývoja. V starej metodike plat účtovníka mal vplyv na HDP len z pohľadu osobnej spotreby, teda čo si mohol dovoliť kúpiť zo svojej výplaty. V budúcnosti bude jeho plat pridaný k HDP ako osobná spotreba aj ako plat v oblasti výskumu a vývoja vo firme.

Ďalšou zmenou je spôsob, akým sa budú počítať platy v štátnej správe. Na rozdiel od súkromného sektora, náhrady, mzdy a príspevky do dôchodkového systému štátnych zamestnancov sú prirátané priamo k HDP, čo nielen že dáva zmysel, ale eliminuje aj prípadné dvojité zaúčtovanie. Zisky súkromných spoločností sa prirátavajú k HDP po ich minutí alebo investovaní. Mzdy znižujú zisky, a tým pádom aj HDP, ale toto zníženie je vyrovnané spotrebou pracovníka. Vláda nevytvára zisk, takže platy sú jediná cesta ako pripočítať verejné výdavky k HDP.

Nový systém zväčšuje aj vplyv štátnych dôchodkov na HDP. V budúcnosti dôchodky nebudú vypočítané z aktuálnych príspevkov, ale podľa prísľubov vlády. V starom systéme, keď štát mal platiť 10 tisíc dolárov na dôchodky, ale prispel iba 1 000 dolárov, len tých 1 000 bolo pridaných do HDP, kým v novom systéme by sa pripočítať celých 10 tisíc. Z toho vidíme, že vlády budú môcť magicky „nakopnúť“ ekonomiku jednoducho tým, že prisľúbia niečo, čo nebudú môcť splniť.

Pointou teda je, že niektoré platy súkromného sektora (v oblasti VaV a zábavy) budú prirátané dvakrát a príspevky do dôchodkového systému budú pripočítané aj keď nebudú realizované. Ekonomika nebude väčšia, silnejšia, ani nebude rásť rýchlejšie, štatistiky však budú ukazovať niečo iné. Náš dlh v porovnaní s HDP poklesne. Budú naši veritelia pokojnejší? Ja si myslím, že vláda je presvedčená, že jeho trik bude fungovať a že keď odvráti pozornosť štatistickými ilúziami, príde zmena.

Podobný trik bol úspešne použitý na zníženie inflácie. Pred niekoľkými mesiacmi som pripravil video o použitých metódach pri výpočte indexu spotrebiteľských cien a ich následkoch. Použil som 20 tovarov pre tento experiment, osobitnú pozornosť som venoval cenám novín a časopisov a nákladom zdravotného poistenia. Nedávno som narazil na iný dátový súbor, ktorý vedie k rovnakému záveru.

Od konca 80-tych rokov je známy tzv. Big Mac Index (BMI), ktorý vytvoril The Economist Magazine. Hoci sa index predovšetkým používa na porovnanie parity kúpnej sily na svete, pomocou neho môžeme sledovať ceny Big Macu v Spojených štátoch. Od roku 1986 do roku 2003 BMI vzrástol zhruba v súlade s CPI, t. j. každoročne približne o 68 % (4 % ročne) počas 17 rokov. Od apríla 2003 do januára 2013 však rast CPI je iba 25 %-ný (2,5 % ročne), zatiaľ čo BMI 61 %-ný (6,1 % ročne), teda viac než dvojnásobok miery inflácie. Čo môže vysvetliť tento rozdiel? Je Big Mac chutnejší, lepší, väčší alebo zdravší? Keďže McDonald´s má osvedčený recept, asi sa zloženie Big Macu nezmenil, skôr niečo iné, a to meradlo inflácie. Keby vláda používala rovnakú metodiku merania inflácie ako v 80-tych rokoch, súčasná miera inflácie by bola mnohonásobne vyššia než dnešná 1,5 %-ná. Prípad Big Macu to potvrdzuje.

Vláda ale pokračuje v skreslení údajov. Obamova administratíva a republikáni chcú presadiť, aby sa v prípade sociálneho zabezpečenia na meranie inflácie využívala namiesto CPI oveľa slabší „vážený CPI“, ktorý je trvalo nižší ako CPI. V skutočnosti tento ukazovateľ meria náklady na prežitie, nie náklady na život. Zatiaľ čo každý vie, že je to manipulácia, nikoho to príliš nezaujíma.

Podobné triky boli použité aj v prípade nezamestnanosti, napr. tí, ktorí pracovali na čiastočný úväzok alebo dohodu sa počítali ako zamestnaní.

To všetko nás privádza naspäť k slovám Dona Drapera. Keď nemôžete zmeniť rozhovor, zmeňte aspoň slová. Ak ani to nefunguje, zmeňte slovníky.

Zdroj: Euro Pacific Capital