Ak vyzerá ako kačka, kváka ako kačka, je to kačka. Hovoríme o Eure: vyzerá ako mena, správa sa ako mena,takže je to ďalšia mena. Nový Rámec práce Europskej centrálnej banky (ECB) pretvára euro z meny národov na menu Spojených štátov európskych. Toto má hlavný vplyv ako hodnotiť Euro a spolu s tým US dolár a dalšie meny.

Ako slabé národy v Eurozóne žiadajú o pomoc, podstupujú zvrchovanú kontrolu nad ich budgetmi. Na oplátku, ECB je pripravená uvolniť (neobmedzené) prostriedky na zníženie nákladov na požičiavanie. Dôležité je že politici ( a nie ECB) odsúhlasili túto pomoc. Taktiež je dôležité že ‘Podmienkovosť’ iba občas vyžaduje, ako ECB Prezident Draghi povedal “Nechať to vlády jednotlivé krajiny,aký má byť presný tvár.”

Viacero zdrojov poukazuje na to že, chudobnejšie krajiny môžu vdaka tomu držať bohatšie krajiny ako rukojemníkov: napríklad Španielsko by si povedalo ,že spravilo už dosť,vyhlo by sa štrukturálnym zmenám a vyžadovalo priamo finančnú pomoc. Bez srandy. A skutočne, tzv. striebornou podšívkou  vysokých nákladov na požičiavanie bolo, že dôležité štrukturálne reformy boli sledované, kvoli “povzbudeniu” na trhu s dlhopismi.Ale čo to znamená pre Euro?

Pokiaľ ide o americký dolár, britskú libru, japonský jen, príslušné centrálne banky sa riadia podmienkou riadiť krátkodobé úrokové náklady pre ich vlády. V eurozóne, je tu “fragmentácia” ako napr. slabšie krajiny majú podstatne vyššie náklady na pôžičky, ako silnejšie, v slovách prezidenta ECB Draghi, “menový transmisný mechanizmus” je porušený. Nová politika sa zaoberá tým, že prostredníctvom mechanizmu sa majú takéto sadzby zblížiť. Ale nie je to len o rýchlosťi konvergencie, je to tiež o politickej konvergencii, vlády sa majú vzdať kontroly nad ich rozpočtami.

To, čo človek skončí s je to, čo by sa dalo očakávať od centrálnej banky: výpožičné náklady, v súlade s tým, čo by centrálne banky chceli vidieť. Draghi správne poukazuje na to, že nový rámec bude účinný iba vtedy, ak sa podporuje udržaťelná fiškálna politika. Ale tiež poukazuje na to, že je to výzva nelíšiaca sa od výzvy ktorejkoľvek centrálnej banky.

Centrálne banky nemôžu riešiť fiškálne problémy. Môžeme len dúfať, že Federálny rezervný systém je dobre naladení a dbá na tieto rady. Fiškálne problémy musia riešiť politici – kvoli tomu sú zvolení. Nemusíme byť spokojní so stavom fiškálnych záležitostí v eurozóne, ale sme spokojní so stavom fiškálnych záležitostí v USA? V Anglicku? V Japonsku? Eurozóna rastie, ale to neznamená, že fiškálne problémy sa vyparia.

Európska centrálna banka, podľa vlastných slov, vytvorila “efektívnu poistku a odstránila chvostové riziko z eurozóny.” To je správne a odôvodňuje zostup  sme Eura v posledných týždňoch v očakávaní dnešného oznámenia. Peniaze tiekli z drahých mien, ktoré profitovali zo “všetkého ale hlavne euro” obchodu, vrátane amerického dolára, k euru. Ked sa nový rámec usadí,očakávame ďalšie zhodnocovanie eura.

Potom sa môžeme pozrieť na euro ako na akúkoľvek inú menu so všetkým dobrým a zlým ňou. Neočakávame zmenu neaktívneho prístupu zo strany politických činiteľov. Ako taký, devízový trh, v našom hodnotení, zastáva impozantné miesto, kde “mánia zákonodarcov” bude zohľadnená. Tento aktivizmus nie je dobrý pre alokáciu kapitálu, ale to je globálny problém, nie len problém Eurozóny. Zatiaľ čo USA je zaneprázdnené uvažovaním nad ďalším QE (pozn. prekladateľa: písane pre spustením QE 3 v USA), eurozóna poskytla impulz tým, že znížila výpožičné náklady periférnych krajín eurozóny. Ak sľúbená sterilizácia priamymi peňažnými transakciami ECB (OMT), ako sa nový program nazýva, je realizovaná efektívne, mohol by americký dolár dostať mocného konkurenta, aj keď sa naďalej politici na celom svete vyhýbajú ťažkým rozhodnutiam.

 

Preložil: Juraj Gombík

 

Zdroj: MerkFunds

Facebook komentár