Čo sa môžeme naučiť z predchádzajúcich prepadov na akciových trhoch? Od: “Gary Jakacky”

Viac ako akékoľvek iné slovo v anglickom jazyku, je v súčasnosti slovom asociovaným s akciovými trhmi slovo pád!  Strach z prepadu pravdepodobne udržiava mimo trh viac jednotlivcov, ako by dokázalo niekoľko škandálov.

Je to škoda, pretože ako môžete vidieť, od roku 1950 sme zažili početné pády. Napriek tomu rástol počas  tohto 62-ročného obdobia index  Standard & Poor´s 500 z úrovne 17.29 až na 1437 , s tempom rastu takmer 7.39% ročne. Tieto výnimočné rasty, aj napriek prepadom za celé obdobie, sú teraz k dispozícii držiteľom ETF ako napríklad Standard & Poor´s 500 ETF (SPY) alebo Spyder Dow Jones Indurstrial Average (DIA), za minimálne náklady.  Diverzifikácia nikdy nebola jednoduchšia alebo lacnejšia.

Môžeme sa niečo naučiť zo sledovania týchto desivých udalostí? Áno, čitatelia prídu na to, že:

• Za posledných 60 rokov boli pády akcií často spojené s udalosťami mimo priameho finančného sektora, politickými či vojenskými krízami
• Od druhej polovice 80 rokov min. storočia sa stali výlučne finančné udalosti primárnym dôvodom na tieto výpredaje
• Obe obdobia medvedích trhov v 21. storočí zaznamenali v medziobdobí nimi prepady. Pred týmto obdobím, prepad bol buď celý medvedí trh, alebo samostatná udalosť, od ktorej sa akcie rýchlo zotavili a vrátili sa krátko na to na svoje predošlé pozície

Obmedzím svoju analýzu v tomto článku na obdobie po 2. svetovej vojne, pretože to je obdobie, kedy sa  svetová ekonomika a politické udalosti začali podobať svetu, aký (ešte stále) poznáme.  Finančnej „panike“ a prepadom z 19-steho a začiatku 20-teho storočia sa budem venovať v inom článku.

Ako akademik a výskumník, prvou vecou, ktorú musím urobiť je definovať, čo sa myslí pojmom „crash“ – teda „pád“. Trochu odbočím. Pokiaľ nie je vo výraz vo svete financií (vlastne vo všetkom výskume) presne definovaný, nemôže byť riadne zmeraný a analyzovaný.  Preto môžete skončiť tak, že dosiahnete akýkoľvek výsledok, ktorý chcete. To je presne dôvod, prečo je takéto „skúmanie“ veľmi populárne online: môžete dokázať takmer čokoľvek.

Zvážme pojem „bublina na akciovom trhu“. Bolo by dobré si vopred prečítať  článok, kde je tento výraz presne definovaný a až potom ho použiť pre analýzu. Namiesto toho, ľudia hovoria o prasknutí bubliny kedykoľvek, keď sa ich obľúbené aktívum – zlato, ropa, klasické umenie, nehnuteľnosti – výrazne prepadne na cene. Teda je nemožné pohnúť sa ďalej, určiť či sa bublina už sformovala alebo nie. To je to, čo musí investor urobiť, aby dostal „obchodovateľnú“ informáciu.

V tomto článku definujem prepad na akciovom trhu a pokles o 25% a viac v období 3 mesiacov a menej.

To je to, čo robí  takéto prepady tak hrozivými: ich rozsah a rýchlosť. Zisky, ktoré sa naakumulovali za posledných niekoľko rokov môžu odrazu zmiznúť. A na rozdiel od posledných vylomenín v Talladega raceway show, nemôžte ho vysmiať ako veľkú zábavu pretože sa to deje nejakému inému v show, nemôžte prepnúť kanál a pozerať miesto toho American Idol. Nie – ste priamo v tom. V tom najhoršom čase. Skúšajúc sa rozhodnúť čo robiť vo Vašom papierovom stane uprostred obrovskej búrky.

Ktorých bolo tých 8 prepadov od roku 1950 a s čím sú spojené?

• Druhá polovica leta 1957:  ceny prudko padli pred blížiacim sa vypustením Sputnika sovietskym zväzom danú jeseň. Ceny akcií padli o 25% za 3 mesiace
• Jar 1962: Kennedyho kolfikt s oceliarskymi spoločnosťami prebudil strach zo znárodnenia. Ceny padli o 28% za 3 mesiace.
• Leto 1970 a leto 1974: oba tieto prepady mali sociálne, politické a ekonomické dôvody. Ropné embargo, nepokoje pôdach vysokých škôl v mestách, ťažko dostupné peniaze a Nixonova rezignácia podpílila ceny akcií o 25% v 1970 a o 35% v roku 1974. Oba prepady boli súčasťou väčšieho ťahu medvedieho trhu.
• Jeseň 1987: praotec prepadov trhov pre U.S., ktorý stiahol ceny dole o 35% iba za 2 mesiace, 22% iba za jeden deň. Takmer výlučne v dôsledku obchodovania počítačového programu, dopad na ekonomiku bol minimálny.
• 90-te roky by mohli byť výnimočné kvôli absencii prepadov tak, ako som ich definoval, avšak mierne kolísania v roku 1990 a 1998 podráždili nervy.
• ALE, prvá dekáda 21 storočia videla 3 prepady trhu, kde každý z nich bol časťou desivého medvedieho trhu:

1. Leto 2002: aj napriek tomu, že ceny padali od technického zlomu už viac ako rok predtým, posledná vlna stiahla S&P 500 o 29% nadol na konci jari 2002. Vojna v Iraku bola hlavným dôvodom, ktorý stiahol ceny akcií to leto nadol, na vrchole obáv o federálny rozpočet.
2. Leto 2008: opäť, aj keď ceny akcií začali padať už koncom jesene 2007, masívny letný pád stiahol ceny dole o 43%. Krachy bánk, chaos v nehnuteľnostiach a finančné deriváty sa prepojili do najhoršieho stavu na trhu od dôb depresie.
3. A často zabudnutá posledná etapa zrazila ceny o ďalších 29% v prvých troch mesiacoch roka 2009.

Tí,  čo si pamätajú históriu trhu si všimnú, že moja prísna definícia „prepadu“ vynechala z tohto menovania veľa ďalších výpredajov. Chcel som sa však sústrediť na tie najhoršie scénare.
Obchodníci a investori sa môžu z týchto všetkých kríz veľa naučiť.

Po prvé, politické  a vojenské udalosti, ktoré ovplyvňujú cenný akcií bývajú prechodné a nemali by byť dôvodom obáv investorov. Kupujte kvalitu a držte: budete sa smiať posledný. Pokles trhu spojený s vojnou v Kórei (vypuknutie bolo príčinou výpredajov, ale nie prepadu – tak ako som ho definoval), Kubánska zbrojná kríza (detto). Kennedyho a Nixonove politické manévre atď., boli rýchlo prekonané. Obchodníci by si to mali pamätať, keď hovoríme o obavách z  Iránskych nukleárnych zbraní, konfliktom s Čínou, alebo o rozpade Európskej únie. „Kríza mesiaca“ väčšinou trvá presne toľko.

Po druhé, prepady a panika sa stali v posledných rokoch súčasťou cyklického medvedieho trhu, viac ako jednotlivé udalosti, ktoré môžete pozorovať v dlhodobých rebríčkoch. To urobilo cyklický medvedí trh oveľa viac krutým a desivým v poslednej dekáde.  Investori musia sa musia zmieriť s touto  novovzniknutou  volatilitou/mierou rizika,  priznajúc ich stupeň akceptovateľného rizika cez diverzifikáciu, držanie cash-u, dlhopisov a dividendových titulov. Tí, ktorí sa chystajú na odpočinok – teda dôchodok, musia pochopiť, že ich hniezdočko sa môže otriasť až o 40% v priebehu niekoľkých mesiacov, a môže trvať dlho kým sa zotaví.

Po tretie, pokiaľ  sa tieto prepady zhustili do rokov 2000 a chýbali v rokoch 90-tych min. storočia, všeobecne sú prepady štandardnou súčasťou správania sa akciového trhu, a nie iba nejaký signál, že niečo je nesprávne v systéme obchodovania. Otvorený protest prevalcoval špecialistov v roku 1962, členovia Nasdaq-u odmietli odpovedať na telefonáty v roku 1987, stop loss objednávky vybuchli ako ohňostroj v bleskovom prepade v roku 2010. Žiadna z týchto udalostí nezabila dlhodobé býčie trendy. Tieto zmeny píšu knihu: história trhu je zapísaná a je dostupná predávajúcim a kupujúcim ako Vy a ja.

Tiež nie je nič  zlé s „politickým systémom“ (nie, nie je pokazený) alebo „systémom kapitalizmu“. Demokrati, Republikáni, Konzervatívci, Liberáli , časy vyrovnaných rozpočtov a hlbokých deficítov, všetci boli svedkami potopenia trhu.

Stal sa trh viac volatilným a nebezpečným v posledných rokoch? Prvá dekáda tohto storočia to jednoznačne naznačuje. Navyše je tu dôvod veriť, že to ešte bude trvať: býčí alebo medvedí, akciový trh má teraz cez nos pevne upevnený krúžok v podobe trhov futures a derivátov. To sú úplne iné stvorenia ako akciový trh, oveľa viac volatilné, takže nikoho nebude prekvapovať, ak postrehneme zvýšený hluk v cene akcií. Vo svojom ďalšom článku navrhnem investorom spôsob ako rozložiť toto dodatočné riziko a zároveň aj  zarobiť.

Dodatočné odhalenie: Radšej  investujem do široko rozložených portfólií, ako ETF ako do jednotlivých akcií.

Zdroj: CyclingScholar