Čo naozaj bolo za rozhodnutím Centrálnej Banky Švajčiarska

Rozhodnutie Centrálnej Banky Švajčiarska, ohľadom vzdania sa svojho limitu na hodnotu švajčiarskeho franku voči euru počas minulého týždňa dostalo finančné trhy do chaosu.

Existuje veľa teórií, prečo sa centrálna banka rozhodla takto konať, ale je tam určite jeden, ktorý sa zjavne podceňuje – úloha miestnych oblastí Švajčiarska v lobovaní pre výplatu dividend.

Súvisiace: 12 faktov o Švajčiarsku, ktoré vám vyrazia dych

Švajčiarska Centrálna Banka je na rozdiel od iných centrálnych bánk inou, keďže v skutočnosti nie je vo vlastníctve švajčiarskej vlády, ale je kótovaná na burze s akcionármi, ktorí zahŕňajú švajčiarske regióny (kantóny), ako aj iné verejné subjekty a súkromné osoby. Cullen Roche na to poukazuje:

Na konci roka 2013, 52,5% z týchto akcií boli držaných kantónmi(regiónmi), kantonálnymi bankami a inými verejnými orgánmi a inštitúcií. Zostávajúce akcie sú v držbe fyzických a právnických osôb vo Švajčiarsku, tak aj v zahraničí.

Kto je vlastníkom centrálnej banky nie na teraz, až tak príliš dôležité. Čo je dôležité, je to, že Švajčiarska Centrálna Banka má povinnosť voči svojim akcionárom konať čo najlepšie – to znamená, že má zodpovednosť konať v ich najlepšom záujme. A tu môžeme začať chápať tieto tlaky, ktorým táto banka čelila.

Po prvé, Švajčiarska Centrálna Banka vypláca svojim akcionárom dividendu, obmedzenú na maximálne 6% z čistého zisku, rovnako ako paušálny poplatok za územnú samosprávu. Ako také, akcie banky majú tendenciu vyvíjať sa úplne v súlade so 6 percentným kupónom švajčiarskeho štátneho dlhopisu.

Tieto podmienky jej umožňujú ročne rozdeliť iba 1 miliardu švajčiarskych frankov (1,15 miliárd amerických dolárov) medzi 26. švajčiarskych kantónov (oblastí) v pomere k ich obyvateľom a čo je najdôležitejšie, bola považovaná za bezpečný a spoľahlivý zdroj príjmu. V skutočnosti, podľa švajčiarskej centrálnej banky, dividenda bola vyplácaná každým rokom za obdobie viac ako 100 rokov. Až do roku 2013. Prečo? Prepad cien zlata ublížil aktívam banky, ktoré sú vo veľkej miere vo forme rezerv zlata.

Súvisiace: Razantný rast franku už spôsobuje krach forexových brokerov!

Pokles ceny zlata v roku 2014 dosiahol úroveň 30%, čo spôsobilo stratu vo výške 9 miliárd švajčiarskych frankov, čo znamená, že centrálna banka nebola schopná vyplácať svoju dividendu na základe zákona ohľadom Švajčiarskej Centrálnej Banky.

Neschopnosť vyplatiť dividendu sa ukázalo, ako šok pre miestne verejné financie, čo je faktom, ktorého si je centrálna banka zjavne vedomá. Vo svojom vysvetlení pre zrušenie dividendy roka 2013, Jean Studer, ktorý je predsedom bankovej rady poznamenal, že konzistencia výplaty dividend odrážala “mimoriadne faktory v posledných dvoch desaťročiach, čo znamená, že veľkosť platieb boli veľmi pekná.” Avšak, kantónom pripomenul, že “Švajčiarska Centrálna Banka pravidelne zdôrazňovala, že neexistuje žiadna záruka.”

A napriek tomu, sa po jej zrušení kantóny (oblasti) začali sťažovať na centrálnu banku. Agentúra Bloomberg uvádzala, že “vedúci predstavitelia rozpočtov jednotlivých kantónov, už skôr počas tohto mesiaca vyzval Švajčiarsku Centrálnu Banku, aby im poskytla viac peňazí za rok 2014, čím im pomohla kompenzovať výpadky v príjmoch z iných zdrojov.”  Väčšinoví akcionári u všeobecných bánk mali povinnosť počúvať a viac, ale (nie “nevyhnutne”) už nejednať v ich záujmoch.

Na začiatku tohto mesiaca Švajčiarska Centrálna Banka uviedla, že očakáva čistý zisk za rok 2014 vo výške 38 miliárd švajčiarskych frankov, čím opätovne začne výplatu svojich dividend. Vo svojom vyhlásení to samozrejme poznamenala k tomu, aby bolo jasné, že “obyčajné vyplácanie ziskov vo výške 1 miliardy švajčiarskych frankov pre konfederácie a kantóny môže byť obnovené.”

Súvisiace: 7 najväčších porazených z pohybov švajčiarskej meny

Napriek tomu menej ako o týždeň neskôr centrálna banka opustila svoje zavesenie na menu, čo poslalo švajčiarsky frank do razantného rastu, čo poskytlo veľké množstvo publicity ohľadom forexových strát Odhaduje sa, že vo štvrtok sa jednalo o zhruba 13% HDP (CHF 75 miliárd). Nechať, aby frank voči euru posilnil, to sa však rozumie, ako zvýšenie hodnoty aktív, ktoré držali v eurách. Táto centrálna banka hromadila eurá na svojich súvahách, keďže túto menu kupovala k ochrane jej úrovne.

Tak prečo sa potom správala tak, že takmer zaručovala straty na bilancii centrálnej banky?

Máme jednu jednoduchú (aj keď neúplnú) odpoveď, jedná sa o vhodné načasovanie. Vzhľadom k tomu, že prezident Švajčiarskej Centrálne Banky, Thomas Jordan veril, že frank bol na svojej držanej úrovni “veľmi nadhodnotený” a taktiež si možno (aj keď to vyzeralo nepravdepodobné) myslel, že keď uvoľnia túto úroveň, tak by mohol voči euru mierne prepadnúť. Prinajmenšom on mohol očakávať, že takýto očakávaný pohyb by nepomohol k celoročného zisku Centrálnej Banky – najmä vzhľadom na to, že úrokové sadzby z vkladov v banke boli dané ešte ďalej do záporných sadzieb, čo odrádzalo ľudí od presunu peňazí do tejto krajiny a taktiež čiastočne pomáhalo centrálnej banke vyplatiť jej plánovanú dividendu.

Avšak keď vyhliadka kvantitatívneho uvoľňovania ECB oslabovala euro, rada Centrálnej Banky Švajčiarska mohla mať pocit, že po tom, čo práve riešila výplatu dividend za roku 2014, sa môže pokúsiť zvrátiť prípadné straty, ktoré môžu vzniknúť po apríli, kedy mohla využiť príležitosti opustiť túto, jej dôležitú úroveň, takže sa stala jednoznačne nesvojou.

Súvisiace: Hedžový fond s aktívami 830 miliónov po raste franku skrachoval!

Samozrejme, aj keby prvotne švajčiarsky frank voči euru prepadol, vyšlo by to ako hazard pre krízu v eurozóne. Všeobecne sa očakávalo, že Európska centrálna banka (ECB) pravdepodobne vo štvrtok vykoná kvantitatívne uvoľňovanie, čo môže byť hlavným vplyvom aj ďalšieho oslabovania zo súčasnej úrovne (a teda potenciálne v krátkodobom horizonte zvyšovať hodnotu franku). Ak to má pozitívny vplyv na vyhliadky regiónu, potom je možné, že rast eurozóny sa začne dvíhať a s ním aj jeho mena.

Ak sa to nepodarí, do Švajčiarska bude z Európy prúdiť viac kapitálu, keďže sa budú usilovať o “bezpečné útočisko”, ktoré by bolo vhodným miestom na zaparkovanie kapitálu. Môžete vidieť, že rozhodnutie Švajčiarskej Centrálnej Banky opäť viedlo k poklesu jej úrokovej sadzby z vkladov, na neuveriteľných mínus 0,75%. Zdá sa, že investori stále aj po strete vidia frank, ako bezpečný prístav zo straty, a to aj za cenu 0,75%.

Zdroj: PagCap, FinancialSense