Suma ktorú U.S armáda ročne minie na klimatizáciu v Iraku a v Afganistáne je, podľa bývalého uradníka Pentagonu, 20,2 miliárd dolárov.
To je viac ako rozpočet NASA. Viac než BP zaplatilo za škody spôsobené ropnou škvrnou v Perskom zálive. Je to presne tá istá suma ktorou sa krajiny G-8 zaviazali prispieť na rozvoj demokracie v Egypte a Tunisku.
“Keď vezmeme do úvahy náklady na doručenie ropy na niektoré z najviac izolovaných miest na svete, hovoríme o viac ako 20 miliardách USD” rozhovoril sa Steve Anderson v šou Rachel Martinovej. Steve je bývaly brigádny generál ktorý slúžil ako šef logistiky pod generálom Davidom Petraeusom v Iraku. Steve je mometálne už v súkrom sektore, kde sa snaží predať energeticky účinné technológie ministerstvu obrany U.S.
Dôležité však si uvedomiť , že v sume 20 miliárd USD už sú započítané aj dalšie iné výdavky- napr. náklady na výstavbu a údržbu ciest v Afganistane, zabezpečenie a riadenie bezpečnosti na týchto cestách. To všetko stojí mnoho peňazí a je to súčasťou celkového vojenského taženia v Afganistane.
Pentagon rozulútne odmieta Andersenov odhad. Jeho výrok však stále vyvoláva otázky koľko skutočne stojí “ Afganistan” amerických daňových poplatníkov. Predovšetkým niečo ako klimatizácia.
Prečo to toľko stojí ?
Pre napájanie klimatizácie na vzdialenej základni v Afganistane , musí byť galón paliva najskôr odoslaný do Karáči, Afganistan a potom musí cestovať priemerne zhruba daľších 800 míl po cestách pripomínajúce “kozie chodníky” , hovorí Anderson , “ a potom tu máme ešte riziká spojené s každým prevozom.
Andresom počíta , že viac ako 1,000 vojakov v palivových konvojách, ktoré bývajú primárnymi terčmi na útok. Voľne stojace stany vybavené klimatizáciou vyžadujú veľa paliva a energií. Ak by boli tieto štruktúry účinejšie, armád by mohla zahraniť životy vojakov a milióny dolárov.
Jeho kalkulácie vyvolávajú rôzne dohady o vojne v Afganistáne. V nadväznosti na to sa prezident Obama rozhodol poslať domov 33,000 amerických vojakov a tým ušetriť peniaze.
Doláre a centy
33,000 vojakov zodpovedá zhruba počtu vojakov ktorí boli do Afganistánu poslaní v roku 2010 za cenu okolo 30 miliárd dolárov. Teda zhruba milión dolárov za jedného.
No odborníci vravia , že aj keď počty sú približne rovnaké, úspory budú daľeko menšie.
“História nám ukázala , že aj keď skrešeme pokles vojakov nevidíme pomerný pokles výdavkov” hovorí, Chris Hellman , vedúci výskumný analytik z Národných Projektov.
“ Toto bude obzvlášť sedieť na Afganistan kôli jeho náročnému prostrediu”, dodáva Chris. To znamená, že vačšina výdavkov nie je kôli vojakom ale kôli infraštruktúre ktorá ich podporuje. Infraštruktúra ktorá v niektorých prípadoch ostane v Afganistáne oveľa dlhšie než samotný vojaci.
“ Staviame príliš veľké základne “ ,hovorí profesor Gordon Adams a popisuje výdavky v Afganistane ako “potoponé výdavky”. ” Dovolili sme miestnym v Iraku používa´t našu infraštruktúru , za účel aspoň malého zisku . No ešte sme nevideli ani cent” dodáva.
Potom je to ešte nákladná úloha , a to vycvičiť Afganistánske ozbrojené sily v nasledujúcom kalendárnom roku. Prezident Obama na tlačovej konferncii povedal , že to bude stáť viac ako 13 miliárd dolárov.
“A čo je dôležitejšie, Afganistánsky prezident Hamid Karzai naznačil ,že nebude schopný podporovať svoje vlastné jednotky. Obávam sa , že budeme zavolaní prispieť aj v tomto sektore “, hovorí Hellman.
Kritika z prezidentovej vlastnej politickej strany
Kritici hovoria , že počet vojakov nie je dostatočný na veľké úspory , a teda že by ich malo byť viac ako 33,000.
Jeden z kritikov je aj senátor Joe Manchin (D-WV) ktorý hovorí , že vojna v Afganistáne a v Iraku stála američanov už stovky miliárd dolárov a dodáva ,že stiahnutie viac ako 33,000 vojakov neohrozí národnú bezpečnosť.
Manchin hovorí : “ Máme tie najlepšie základne na svete. Máme viac techológie ako ktorá koľvek iná krajina na svete . Je teda naozaj nutné tam mať 70,000 vojakov? “
UPRESNENIE : Pentagon popiera výpočty Andersona o nákladoch na klimatizáciu. Hovorca ministerstva obrany Dave Lapan povedal , že vo fiškálnom roku 2010 Pentagon minul približne 15 miliárd dolárov na energie počas vojenských operácií po celom svete. Daľej povedal, že Pentagon minul od Októbra roku 2010 do Mája 2011 1,5 miliardy amerckých dolárov na pohonné látky. Toto palivo bolo použité na vykorovanie a klimatizáciu,ale aj pre lietadlá, bojové vozidlá , počítače a elektrikcú energiu na základniach.
Zdroj: NPR
Facebook komentár