Bilión Dolárový Trik, ktorý vláde USA nevyšiel Od: “Peter Schiff”

Zrod a zrejmá smrť myšlienky biliónovej platinovej mince bude možno jedného dňa pripomínať iba obyčajnú  poznámku v terajšej dráme o dlhovej kríze. Definitívnym zamietnutím tejto myšlienky (ktorá chcela využiť dieru v zákone o pamätných minciach na vyrazenie platinovej mince akejkoľvek hodnoty) Prezidentom i Fed-om sa zdá, že máme akúsi útechu, že našu ekonomickú politiku neriadia izolovaní akademici a nezodpovední poslanci. V skutočnosti naša vláda posledných päť rokov vytvárala každý rok viac ako jeden billión dolárov zo vzduchu. Jediný rozdiel je, že donebavolajúca nepoctivosť billión dolárovej platinovej mince je tak ľahko zrozumiteľná, takže sa jednoducho nedá od verejnosti očakávať jej strávenie. Americký ľud je viac ako ochotný byť klamaný, ale nebude tolerovať tak očividný trik.

Ľudia majú dlhú a osobnú skúsenosť s mincami. Niektrí z nás ich zbierali ako deti a my všetci sa ich dotýkame a vidíme každý deň. Narozdiel od bankoviek, intuitívne vieme, že hodnota mincí by mala vychádzať z obsahu použitého kovu. Práve preto sú štvrťáky väčšie než desaťcentovky. Z toho vyplýva, že väčšina ľudí vnútorne odmietla ideu platinovej mince. Pripísať ľubovoľnú, závratne vysokú hodnotu malému kusu kovu pripadá mnohým ľuďom ako klamlivý a zúfalý čin. Majú pravdu.

Avšak, tí istí ľudia nemajú problém predstaviť si tisíce nových papierových bankoviek vyletujúcich z tlačiarní. Akceptovanie nie je ovplyvnené množstvom núl, ktoré bankovka má. Ľudia jednoducho veria, že papierové peniaze si odvodzujú hodnotu z čísel, nie papiera. Nebolo to vždy tak. Papierové peniaze pôvodne vstúpili do povedomia verejnosti ako prísľubové zmenky o zaplatení rôzneho množstva zlata. Akonáhle si ľudia zvykli na papier, len malému množstvu naozaj vadilo, keď sa krytie zlatom konečne zrušilo. V dôsledku toho by verejnosť oveľa lepšie prijala vytlačenie billión dolárovej bankovky Fed-om, než vyrazenie biliónovej mince vládou. No neexistovala žiadna legálna cesta pre Fed, aby tieto peniaze jednoducho dala vláde.

Vláda, nie Fed, razí peniaze, takže sa nemusela spoliehať na Fed pre vytvorenie hodnoty z ničoho. Práve preto bola myšlienka platinovej mince tak lákavá, hoci nakoniec nepredajná.

No Fed robí to isté celý čas, používaním sofistikovaného účtovníctva a najmodernejšej výpočtovej techniky. Fed “rozširuje svoju súvahu” nákupom vládnych dlhopisov od privátnych bank. Výmenou za tieto cenné papiere poskytne Fed  týmto bankám zdroje vytvorené zo vzduchu. Banky potom posunú tieto peniaze verejnosti cez pôžičky. V provom rade si je dôležité uvedomiť, že Fed nemá žiadne peniaze, aby skutočne zakúpil tieto dlhopisy. Tieto zdroje sú “vytvorené” počítačom Fed-u. Proces je jednoduchší (a rovnako klamlivý) než razenie billión dolárovej mince (ktorá aspoň vyžaduje výrobu niečoho iného než počítačového kódu). Jediný rozdiel je nedostatočné propagácia. Je len škoda, že epizóda s platinovou mincou nespôsobila širšie poznávanie tejto brutálnej skutočnosti.

Podobne hlúpe a nezmyselné rozlišovanie sa koná pri ohľade na zvýšenie dlhového stropu. Na včerajšej tlačovke Barack Obama povedal, že Republikánska neochota zvýšiť dlhový limit bola ekvivalentom stravníka, ktorý si objednal a vychutnal jedlo a potom sa rozhodol odísť z reštaurácie bez zaplatenia. Prezident tvrdí, že ak by stravník nemal žiadnu hotovosť poruke, bolo by oveľa zodpovednejšie jednoducho použiť kreditnú kartu. Prijatím tejto morálnej prevahy Prezident ignoruje fakt, že stravník (ktorý sa zadĺžil pravidelným stravovaním v reštaurácii) má v pláne zaplatiť účet za kreditnú kartu inou kartou, a následne opakovať tento proces, až kým nevyčerpá všetky prostriedky na kartách.  Takže nakoniec nebude postihnutý majiteľ reštaurácie, ale vydavateľ poslednej karty, ktorú si je schopný stravník zaobstarať. Ako pri platinovej minci, toto je taktiež rozlišovanie bez rozdielu.

V súčasnosti má federálna vláda dlh viac než 16 biliónov dolárov vo financovaných obligáciách. Počas nasledujúcich 10 rokov očakávame navýšenie o ďalších 10 biliónov dolárov alebo viac. V žiadnom momente našej dohľadnej budúcnosti neočakávame priblíženie k vyrovnanému rozpočtu. Všetky naše budúce účty sa podľa očakávania budú splácať budúcim požičiavaním masívneho charakteru. Každý so štipkou integrity musí rátať s možnosťou, že stále sa navyšujúca konverzia dlhu je limitovaná možnosť. Takéto chápanie dlhu bude znamenať, že nakoniec ostane účet na niekom. Ako je toto zodpovednejšie, než najesť sa a zdúchnuť?

Popravde, zlyhanie navýšenia dlhového stropu nie je záväzok na nedodržanie obligácií. Je to jednoducho rozhodnutie prestať s požičiavaním. Vláda by si ešte stále mohla  plniť záväzky znižovaním výdavkov, zvýšením daní  alebo reformovaním sociálnej politiky.

Oveľa dôležitejšia je správa, ktorú Amerika vysiela svojim kreditorom. Informovaním, že Spojené Štáty nepoužijú svoju daňovú silu na splatenie dlhov, ale budú spoliehať iba na schopnosť požičať si viac (ironicky od tých istých kreditorov), účinne priznávajú chod najväčšej Ponziho schémy. Je len škoda, že viac ľudí nechápe tieto veľmi prosté pravdy.

Preložil: Lukáš Jevčík

Zdroj: Euro Pacific Capital