Bankári ako Amschel Bauer Rothschild a J.P.Morgan vs. FED a tlačenie peňazí od “Richard Mills”

Všeobecne platí,  že najúspešnejší ľudia v živote sú tí, ktorí majú najlepšie informácie.

Mayer Amschel Bauer Rothschild, zakladateľ Rothschildského medzinárodného bankového domu povedal: “Dajte mi moc vydávať a ovládať peniaze národa a potom mi bude jedno ,kto robí zákony”.

Bratia Rothschildovi, pokladajúc základy Federal Reserve Actu, v roku 1863 napísali New Yorskej asociácii nasledujúce :

„Tých zopár, ktorí rozumejú systému sa buď budú zaujímať o jeho profit, alebo budú tak závislí na jeho výhodách, že nebude žiadny odpor tejto triedy, zatiaľ čo na druhej strane veľká masa ľudí, mentálne neschopných pochopiť tú obrovskú výhodu kapitálu ktorý pochádza zo systému, bude nosiť svoje bremená bez sťažností a možno dokonca bez podozrenia, že systém je nepriateľský  k ich záujmom.“

 V roku 1906, Senátor Nelson Aldrich, kvôli jeho vplyvu na národnú politiku známy ako „Generálny manažér národov“ a jeho pozícii v Senate Finance Committee , predal svoj podiel v Rhode Island street railway system do New York, New Heaven a Hardfort Railroad, ktorého prezidentom bol lojálny spojenec J.P.Morgana, Charles Sanger Mellen.

V roku 1906 bola ročná hodnota formovania US kapitálu 5 biliónov USD. Táto rapídna expanzia išla ruka v ruke s tvorbou obrovských priemyselných a finančných monopolov. V roku 1904 viac ako 1800 firiem bolo skonsolidovaných do 93 korporácii, finančná konsolidácia vedená J Pierpont Morganom.

Zopár historikov verí, že  J.P.Morgan šíril povery, že Knickerbocker Trust Company ( v priebehu desiatich rokov až po rok 1907 sa množstvo trust firiem 3.5x znásobilo na 1,4 miliardy v porovnaní so štátnymi bankami, ktoré sa zdvojnásobili na 1,8 miliardy. Knickerbocker Trust bola treťou najväčšou v New Yorku so 65 miliónmi vo vkladoch a s 18 000 vkladateľmi – Robert F Bruner a Sean D Carr, panika v roku 1907 ) je insolventná, široko ďaleko rozšírené povery boli nasledované aj National Bank of Commerce oznamujúcou, že prestane akceptovať šeky od Trust Company, ktorá spustila masívne požiadavky vkladateľov požadujúcich ich fondy späť – tak urýchľujúc paniku v roku 1907.

The National Bank of Commerce bola hlavná banka sprostredkujúca bankové zúčtovania v oblasti juhozápadne od Chicaga až po St.Louis. Preto Commerce patrila v istom čase medzi 20 najväčších bánk v USA, čo sa aktív týka. ( Wikipedia )

Kolaps Knickerbocker spôsobil, že banky a trust spoločnosti začali nahromaďovať späť svoje fondy. Neposkytovali sa pôžičky, akcie klesli na najnižšie hodnoty od decembra 1900 (akciové trhy prepadli o 50%) a kríza sa rozšírila aj do Trust Company of America.

V stredu, 23. Októbra, vydanie New York Times s titulkom popisujúcim Trust Company of America,  druhá najväčšia trust spoločnosť v New York City, ako súčasne „boľavé miesto“ paniky. J.P.Morgan povolal ministra financií USA, George B Cortelyou, do New Yorku. Keď bol uistený, že Trust Company of America je solventná a krytá federálnou pomocou, J.P.Morgan sa stretol so všetkými prezidentmi kľúčových bánk a dohodol okamžitú pôžičku pre Trust Company vo výške 3 miliónov USD.

J Pierpont Morgan si spravil reputáciu práve svojou bankou. V tomto čase sa začal Morgan pomaly deň čo deň vyslobodzovať od aktivít svojej firmy aby sa mohol koncentrovať na svoje vášne ako cestovanie po Európe, zbieranie umenia a literatúry a sedenie v komisiách charitatívnych organizácii.

„Všetkým týmto problémom sa dalo predísť, ak by sme vymenovali komisiu zo šiestich alebo siedmich ľudí, ktorí sú tak verejne orientovaní ako J.P.Morgan, aby zvládli všetky aféry našej krajiny.“ Woodrov Wilson hovorí o Problémoch roku 1907.

Panika v roku 1907 viedla k schváleniu Aldrich-Vreeland Actu v roku 1908, ten zaviedol Národnú monetárnu komisiu – sponzorovanú a vedenú Senátorom Aldrichom.

Aldrich bol tiež spoluautorom Payne- Aldrich Tarrif Actu z 1909, ktorý zrušil dovozné clá na výtvarné umenie. Toto umožnilo Američanom privážať veľmi drahé umelecké práce, ktoré sa stali základom mnohých popredných múzeí.

 V noci 22. Novembra 1910 delegácia vedúcich národných finančníkov, vedená senátorom Nelsonom Aldrichom opustili New Jersey kvôli 10 dňovému tajnému stretnutiu na Jekyll Island v Georgii.

Aldrich predtým viedol členov Národnej monetárnej komisie na 2 ročnú bankovú tour po Európe. Nielenže nenapísal správu týkajúcu sa ciest, neponúkol ani plány pre bankové reformy.

„Napriek môjmu názoru na to, akú hodnotu má pre spoločnosť zverejňovanie afér korporácií, bola tam príležitosť ku koncu roku 1910, keď som bol tajnostkár, naozaj, tak nenápadný ako každý sprisahanec …. vtedy by bolo fatálne pre plán senátora Aldricha, keby som vedel, že volal všetkým na Wall Street aby mu pomohli pripraviť jeho návrh, dokonca boli prijaté opatrenia, ktoré by potešili srdce Jamesa Stillmana.“ Frank Vanderlip, the Saturday Evening Post, 9. Február 1935.

Senátora Aldricha sprevádzali na Jekyll Island :

• Frank Vanderlip, prezident National City Bank of New York, spoločník Rockefellerovcov
• Henry P. Davison, senior partner J.P.Morgan Company, známy ako Morganov osobný posol
• Charles D. Norton, prezident prevzatej Morganovej First National Bank of New York
• Col. Edward House, ktorý sa neskôr stal najbližším poradcom prezidenta Woodrova Wilsona a zakladateľ Council on Foreign Relations
• Benjamin Strong, zástupca J.P.Morgan
• Paul Warburg, nedávny imigrant z Nemecka, ktorý sa pripojil k bankovému domu Kuhn, Loeb and Company, New York usmerňoval postupy a napísal základné črty Aldrichovho plánu. „Záležitosť jednotnej úrokovej sadzby bola diskutovaná a ustanovená na Jekyll Island.“

 Po udalostiach na Jekyll Island, Národná monetárna komisia „napísala“ Aldrichov plán, ktorý sa stal základom pre federálny rezervný systém.

„V roku 1912 Národná monetárna asociácia pod predsedníctvom neskoršieho senátora Nelsona W. Aldricha, vydala správu a prezentovala zlo myslený plán, ktorý sa nazýval Plán národnej rezervnej asociácie. Tento plán je zvyčajne nazývaný ako Aldrichov plán. Senátor Aldrich ho ale nenapísal. On bol nástroj, ak nie spoločník európskych bankárov, ktorý takmer 20 rokov intrigánsky skúšali založiť centrálnu banku v tejto krajine a ktorí v roku 1912 minuli a pokračovali v míňaní obrovského množstva peňazí aby splnili ich účel. „ Kongresman Louis T. McFadden vo Federal reserve korporácii: Poznámky v kongrese, 1934.

Po niekoľkých neúspešných pokusoch o pretlačenie Federal Reserve Actu cez kongres, skupina bankárov financovala a obstarávala prezidentskú kampaň Woodra Wilsona. Mal podpísať trochu odlišnú verziu Federal Reserve Actu ako bol Aldrichov plán.

 V roku 1913 senátor Aldrich pretlačil Federal Reserve Act cez kongres pred Vianocami, práve keď bola väčšina kongresu na dovolenke. Potom zvolený prezident Woodrov Wilson schválil FED.

„Naša tajná expedícia na Jekyll Island bola skutočným počiatkom toho, čo sa vlastne stalo Federálnym Rezervným Systémom. Významné body Aldrichovho plánu boli všetky obsiahnuté vo Federálnom Rezervnom Systéme tak, ako bol prijatý“. Frank Vanderlip, autobiografia, Z farmára k finančníkovi.

„Nevedome som zničil moju vlasť.“ Povedal neskôr Woodrov Wilson vo vzťahu k FED.

„V tomto štáte máme jedni z najskorumpovanejších inštitúcii, aké kedy svet videl. Mám na mysli Radu Federálnych Rezerv. Táto diabolská inštitúcia ochudobnila ľudí Spojených štátov a prakticky zruinovala našu vládu. Stalo sa to vďaka podvodným praktikám bohatých supov, ktorí ju riadia.“ : Kongresman Louis T. McFadden v roku 1932.   

Federálne rezevy (FED) je súkromná firma, ktorá kontroluje a profituje tlačením peňazí cez ministerstvo financií a reguluje ich hodnotu.

 „Väčšina ľudí si myslí, že Federálne rezervy je americká vládna inštitúcia. Nie je … Je to súkromný kreditný monopol, ktorý okráda amerických občanov aby získaval pre seba a svojich domácich a zahraničných podvodníkov, bohatých a predátorských veriteľov. To že FED dal do vreca Spojené štáty je najväčším zločinom v histórii. Všetko úsilie FEDu bolo zamlčať jeho silu, ale pravdou je, že FED sa zmocnil vlády. Riadi všetko tu, ako aj všetky zahraničné vzťahy. Vytvára a ničí vlády podľa svojho želania.“ Záznam kongresu:  12595 – 12603 — Louis T. McFadden, Predseda bankovej a menovej komisie (12 rokov) 10. Jún, 1932

„… Prišli sme k názoru, že [Federálna] Rezervná Banka nie je federálna .. ale nezávislá, súkromná a lokálne kontrolovaná korporácia … bez každodenného dozoru od federálnej vlády. „ 9. obvodný súd vo veci Lewis vs. Spojené štáty 680 F. 2d 1239, 24. Jún, 1982.  

FED začínal s približne 300 ľuďmi alebo bankami, ktorí sa stali vlastníkmi (akcionári nakúpili akcie za cenu 100 USD za akciu) Federálneho rezervného bankového systému. FED je súkromným vlastníctvom – 100% jeho vlastníkov sú súkromné banky, akcie nie sú verejne obchodovateľné a žiadna z akcií nie je vlastnená americkou vládou.

 Bankový systém FEDu zozbiera ročne miliardy dolárov na úrokoch, ktoré potom prerozdelí medzi akcionárov.

Americký kongres dal FEDu právo tlačiť peniaze s tým, že on sám nemusí platiť úroky. FED vytvára peniaze z ničoho, požičia ich pomocou bánk a vezme úroky. FED tiež nakupuje vládne dlhopisy za peniaze vytvorené z ničoho, a zaúčtuje úrok daňovým poplatníkom v USA.

 Úrok získaný z dlhopisov za novo FEDom vydané bankovky pokryje operačné náklady FEDu plus 6 % garantovaný výnos pre akcionárov banky.

Reuters napísal 3. Októbra 2008 :

Americké  federálne rezervy získali kľúčový  taktický nástroj zo 700 biliónov USD záchranného balíčka schváleného v piatok, ktorý pomôže s financovaním vyprahnutých úverových trhov. Založený 451 stranovým účtom je provízia, ktorú si necháva FED zaplatiť od bánk vo forme úroku, pretože sú povinné držať určité množstvo rezerv v centrálnej banke.   

Takže na viac k 6 % ktoré majú akcionári FEDu garantované, dostávajú ešte úrok od daňových poplatníkov z povinne držaných 10 % rezerv.    

Požiadavka na rezervy daná Federálnymi rezervami je 10 percent – ak ABC Fractional Bank má uschovanú miliardu dolárov vo FED, to sú jej rezervy a na nich je úrok. Táto miliarda dolárov môže byť rozšírená na 10 násobok tejto sumy – $1,000,000,000 v rezervách sa stane $10,000,000,000 v pôžičkách.

Celkové množstvo vystavených bankových pôžičiek a lízingov bolo v hodnote $6.80 triliónov September 14, 2011. 10 percent z toho je $680 miliárd. Americkí daňový poplatníci budú platiť úroky bankám z hodnoty prinajmenšom $680 miliárd z rezerv – takže banky môžu nahromadiť úroky od dlžníkov desať násobnej hodnoty v pôžičkách.

FED je jediná korporácia v Amerike ktorá je oslobodená od federálnych aj štátnych daní.

Knihy FEDu nie sú prístupné verejnosti, a podľa všetkého ani kongresu.

Prvý semi-audit, ktorý robil GAO (Vládny účtovnícky úrad) vo FED bol realizovaný nedávno a správa bola vydaná v Júli 2011. Čo audit odhalil bolo neuveriteľné : V období medzi decembrom 2007 a júnom 2010 FED tajne vyplatil mnohé svetové banky, korporácie a vlády poskytnutím ….

$16,000,000,000,000.00 – to je 16 TRILIÓNov dolárov.

HDP Spojených štátov je $14.12 trilióna, celý národný dlh vlády Spojených štátov  s rozpätím 200 plus ročnou históriou je $14.5 trilióna.

Správa GAO zistila, že FED nemá  komplexný systém pre riešenie konfliktu záujmov :

• Výkonný riaditeľ JP Morgan Chase slúžil v New Yorskej rade riaditeľov FEDu v tom istom čase ako jeho banka prijala viac ako $390 miliárd dolárov finančnej pomoci od FEDu
• JP Morgan Chase slúžila ako jedna zo zúčtovacích bánk pre núdzový pôžičkový program FEDu
• 19. Septembra 2008, William Dudley – teraz prezident New Yorského FEDu – bola mu udelená výnimka konfliktu záujmov, že mohol držať investície v AIG a General Electric a v tom istom čase dostali AIG a GE záchranné prostriedky
• FED presunul operácie núdzových úverových programov súkromným subjektom, tj. JP Morgan Chase, Morgan Stanley, a Wells Fargo. Tieto firmy dostali trilióny dolárov v pôžičkách od FEDu s takmer nulovým úrokom.
• Dve tretiny zmlúv, ktoré FED udelil na zvládnutie núdzových úverových programov boli bez výberového konania

IRS bolo znovu obnovené do niekoľkých mesiacov od vzniknutia FEDu. Korene IRS siahajú do čias Občianskej vojny, keď prezident Lincoln a Kongres vytvorili pozíciu komisára Internal Revenue (pozícia komisára existuje aj dnes ako hlava Internal Revenue Service) a ustanovil daň z príjmu (počiatočná sadzba bola 3% na príjem presahujúci 800 USD, čo oslobodilo väčšinu zarábajúcich), čo malo pomôcť pokryť výdavky na vojnu. V roku 1872, sedem rokov po vojne, zákonodarcovia povolili zrušiť dočasnú daň z príjmu z čias občianskej vojny.   

Kongres uzákonil rovnú federálnu daň z príjmu v roku 1894, ale o rok Najvyšší súd rozhodol, že je protiústavná pretože to bola priama daň nerozdelená podľa populácie každého štátu.    

Senátor Aldrich bol užitočný pri reštrukturalizácii amerického finančného systému prostredníctvom doplnku k federálnej dani z príjmu – 16. bol pôvodne proti dani z príjmu ako komunista pred desiatimi rokmi.  16. zmena dala kongresu možnosť zdaňovať príjmy fyzických osôb, bez ohľadu na počet obyvateľov každého štátu:

„Kongres má právo stanoviť a vyberať daň z príjmu z akéhokoľvek zdroja a to bez rozdelenia medzi jednotlivé štáty a to bez ohľadu na sčítanie ľudu alebo iné vyčíslenie.“

Zhrnutie :

V roku 1906 David Graham Phillips napísal niekoľko článkov publikovaných v Cosmopolitan o tom, že politici dostávali obrovské provízie od veľkých korporácii za obhájenie ich prípadu v senáte. Philips tvrdí, že hlavné postavy v tomto škandále boli  Aldrich a Arthur P. Gorman z Merylandu.

David Graham Phillips bol zavraždený 23. Januára 1911. O dva mesiace neskôr Aldrich rezignoval v kongrese. 

Sir Josiah Stamp, prezident Rothschildovskej Bank of England a druhý najbohatší muž v Británii v roku 1920, povedal v roku 1927 na Texaskej univerzite toto :

„Moderný bankový systém vyrába peniaze z ničoho. Proces je pravdepodobne najviac ohromujúci kus šikovnosti, aký bol kedy vynájdený. Bankovníctvo bolo počaté v nerovnosti a narodené v hriechu. Bankári vlastnia zem. Zober im všetko a nechaj im možnosť vytvárať peniaze a oni mávnutím pera vytvoria toľko peňazí, že si zoberú všetko späť. Zober im túto obrovskú moc a všetko toto šťastie ako nabaľovanie sa zmizne, svet potom bude krajšie a šťastnejšie miesto pre život. Ale ak chcete byť naďalej otrokmi bankárov a platiť náklady svojho vlastného otroctva, potom nechajte bankárov naďalej vytvárať peniaze a kontrolovať úvery. „     

Federálne rezervy boli počaté  a narodené bezbožným spojenectvom britských a amerických bankárov. FED nakupuje americký dlh za peniaze vytvorené ničoho a zaúčtuje americkým daňovým poplatníkom úrok. Americká vláda sa pretlačila cez dodatok k federálnej dani z príjmu, znovu zaviedla Američanom platbu dane z príjmu a úroky FEDu, zreorganizovala IRS aby zbieral peniaze – úroky – ktoré dlhujú občania FEDu.   

Od založenia FEDu v roku 1913, dolár stratil viac ako 96% svojej hodnoty.

Bezpochyby najväčší úspech FEDu bolo, že premenil Ameriku zo svetového popredného veriteľa na svetového najväčšieho dlžníka.

Aldrichove motto, keď sa ho pýtali na jeho aktivity a rozhodnutia, ktoré ich sprevádzali, bolo „ Nič nepriznaj. Nič nevysvetľuj. „

“Dajte mi moc vydávať a ovládať peniaze národa a potom mi bude jedno ,kto robí zákony” ,by malo byť v pamäti každého rozumného človeka. Je vo Vašej ?

Ak nie, možno by malo.  

Zdroj: AheadOfTheHerd