Ako môže súčasne inflácia a deflácia pokojne existovať

V diskusii o tom, či ekonomika vykazuje inflačné alebo deflačné tendencie, som zistil, že veľa, skutočne mnoho pozorovateľov býva zmätených tým, že meriame ceny v dolároch, ktoré samy o sebe podliehajú zmenám v relatívnu hodnotu spôsobenú ponukou a dopytom. To nám pomáha zabudnúť na doláre ako na merné jednotky. Len preto, že sa hovorí, že “jeden dolár” tak to hneď neznamená, že to je stále pevná jednotka. Ospravedlňujúc sa Shakespearovi, doláre nie sú hviezdy, ktoré pri putovaní všade štekajú, a ktorých hodnota je neznáma, keďže cena dolára bude stále akceptovaná. Existujú dva spôsoby, ako sa pozerať na infláciu a defláciu. V závislosti na tom, ktorý máte na mysli, tak buď deflačné tendencie nie sú v rozpore s cenovou infláciou, no zároveň cenová inflácia nie je v rozpore s deflačnými tendenciami.

Nastáva teda otázka ceny dolára, a tu sa zaoberáme predovšetkým ponukou dolárov a ich spotrebou v porovnaní s množstvom vecí, ktoré si môžeme za ne kúpiť. Viac dolárov v obehu s neznemeným množstvom tovarov a služieb znamená vyššie ceny. Samozrejme, je to len ďalší spôsob vyjadrenia známej monetaristickej rovnice: P ≡ M.V / Q

P – priemerná úroveň cien
M – množstvo peňazí v obehu
V – rýchlosť obehu peňazí
Q – reálna produkcia

Toto je fakt a zhodné aj podľa definície. Navyše, je to pravda aj v praxi: rýchly rast peňažnej masy počas mierne dlhej doby vždy korešponduje s rýchlym zhoršením kúpnej sily peňažnej jednotky, inými slovami – inflácia. Aspoň, nemáme príklady buď a) extrémne vysokého rastu peňažnej bez vysokej inflácie alebo b) extrémne vysokej inflácie bez vysokého rastu peňažnej zásoby.

Ale nie je to tá diskusia, že starnutie demografie znamená, že budeme mať defláciu, ako si mnohí ekonómovia myslia (napríklad v nedávnom článku Outside the Box, ktorý ponúka Mauldin Economics). Ale k deflácii môže dôjsť aj napriek tomu: ak máte menej pracovníkov, ktorí vyrábajú rovnaké množstvo HDP, potom ceny tovarov a služieb budú klesať vo vzťahu ku mzdám, čo je deflácia, ak celková cenová úroveň je bez zmeny. Avšak, ak sa zvýši ponuka peňazí o 10 jednotiek, potom sa nominálne ceny zvýšia bez ohľadu na iné faktory. Môže sa stať, že v tomto prípade sa zvýši mzdy o niečo viac ako ceny, a v tom prípade bude deflácia nemerateľná.

Takže, tieto vyhlásenia nie sú v rozpore: A) nastane rastúca inflácia v budúcom roku B) veľké množstvo súkromného dlhu a demografických vĺn po celom svete sú vlastne deflačné sily. Ako rozlíšenie tohto zdanlivého protikladu je, že (B) spôsobí tlak na znižovanie cien v porovnaní s inými cenami alebo ak budete ignorovať jednotku menového kurzu, tak spôsobí tlak na znižovanie pomeru jedného tovaru, ktorý možno vymeniť za iné. Súčasne (A) znamená, že celkové zvýšenie produkcie tovarov a služieb bude predstihnuté počtom dolárov vynaložených na ne, čo vyvolá vyššie ceny.

Takže by ste mali fandiť druhu deflácii, ktorá je spôsobená demografickou vlnou, o ktorej hovorí Harry Dent v rubrike Johna Mauldina Outside the Box. Prinajmenšom by ste tomu mali fandiť, ak stále zarábate mzdu. Ale nepleťte si tento pojem s predstavou, že ceny v dolárovom vyjadrení bude klesať. To je úplne niečo iné, aj keby sa centrálne banky úplne stiahli tak sa to nestane. V skutočnosti, aj cez všetky tzv “deflačné tendencie”, z ktorých väčšina je dôležitá, verím, že ceny budú stúpať v dolárovom vyjadrení a že sa v skutočnosti budú zvyšovať pri zvyšujúcich sa sadzbách (vyššia inflácia) niekoľko ďalších rokov.
By: Michael Ashton

Preložil: Miroslav Lukáč

Zdroj: E-Piphany