Obdobia hyperinflácie sa objavili už niekoľkokrát počas minulého storočia – presne 55.krát – keďže svetové ekonomiky experimentovali s ľubovoľnými menami, ktoré mali plnú podporu a dôveru vlád, keďže ich vydávali.
V časoch, keď sa viera a dôvera stratila – vlastníci nestabilných mien skončili s prázdnymi rukami v krajinách po celom svete.
Toto je prípad, ktorý sa môže často objavovať medzi rozvojovými krajinami ako sú tie v Latinskej Amerike počas dlhovej krízy, ktorá zasiahla región v osemdesiatych rokoch minulého storočia.
Dokonca aj niektoré z najväčších ekonomík sveta, ako Čína, Nemecko, a Francúzsko utrpeli devastačnú hyperinfláciu.
Hlavným historickým predchodcom hyperinflácie je vojna, ktorá ničí kapitálový trh ekonomiky a dramatický redukuje výstup – ale slepá monetárna a fiškálna politika, ktorá nasleduje, je takmer vždy súčasťou tohto príbehu.
Ekonómovia Steve Hanke a Nicholas Krus zozbierali údaje zo všetkých 56. zaznamenaných hyperinflácii v štúdii z roku 2012.
Sumarizujeme 9. z týchto najhorších období.
Maďarsko: August 1945 – Júl 1946
Denná miera inflácie: 
Zdvojnásobenie cien každých: 15 hodín
Príbeh: Maďarsko bolo vplyvom druhej svetovej vojny z ekonomického hľadiska zdevastované. Z dôvodu svojho nešťastného statusu ako vojnovej zóny, sa odhaduje, že 40% maďarského kapitálu bolo zničeného vo vojne. Predtým než sa Maďarsko zapojilo do vojny, štart dlhu sa začal vo výrobe na podporu nemeckej snahy o vojnu, ale Nemecko nikdy nezaplatilo za svoj tovar.
Keď Maďarsko podpísalo mierovú zmluvu zo spojencami v roku 1945, bolo im nariadené zaplatiť sovietom obrovské reparácie, čo predstavovalo 25-50% maďarského rozpočtu počas svojho hyperinfláčneho obdobia. Medzitým monetárna politika krajiny bola výrazne kooptovaná Spojeneckou kontrolnou komisiou.
Maďarský centrálny bankári varovali, že tlačenie peňazí na splatenie dlhu by sa neskončilo dobre, ale „Sovieti, ktorí ovládali komisiu, nebrali na tieto varovania ohľad, čo viedlo niektorých k záveru, že hyperinflácia bola plánovaná na dosiahnutie politického cieľa – zničenia strednej triedy“
Zimbabwe, Marec 2007 – November 2008
Denná miera inflácie:
Zdvojnásobenie cien každých: 25 hodín
Priebeh: Hyperinfláciu Zimbabwe predchádzal dlhodobý, škrípajúci pokles jej ekonomickej výkonnosti, po ktorom nasledovali reformy pozemkov v rokoch 2000 až 2001, prostredníctvom ktorých boli pozemky vo veľkom vyvlastnený bielymi farmármi a prerozdelené majoritnej čiernej populácii. Toto viedlo k 50 percentnému kolapsu vo výkone krajiny nasledujúcich deväť rokov.
Socialistické reformy a nákladná účasť v civilnej vojne Konga viedla k nadmerným vládnym rozpočtovým deficitom. V rovnakom čase, populácia Zimbabwe klesala, ako ľudia utekali z krajiny. Tieto dva protichodné faktory zvýšeného utrácania vlády a klesajúceho daňového základu spôsobil, že sa vláda uchýlila k monetarizácii svojho fiškálneho deficitu.
Juhoslávia/Srbská republika: Apríl 1992 – Január 1994
Denná miera inflácie:
Zdvojnásobenie cien každých: 34 hodín
Priebeh: Rozpad Sovietskeho Zväzu znamenal pre Juhosláviu pokles medzinárodnej úlohy – pôvodne kľúčového geopolitického hráča spájajúceho východ a západ – a jeho vládnuca komunistická strana nakoniec prešla pod rovnaký tlak ako Sovietsky Zväz. To viedlo k rozpadu Juhoslávie do niekoľkých krajín spolu s etnickými bariérami a následnými vojnami počas nasledujúcich rokoch ako sa novo-vytvorené politické etniká vysporiadali so svojou nezávislosťou.
Obchod medzi regiónmi bývalej Juhoslávie medzitým skolaboval, a nasledovala priemyselná výroba. V tom istom čase bolo uvalené na export krajiny medzinárodné embargo, ktoré následne rozdrvilo výrobu.
Petrovic, Bogetic, a Vujosevic (1998) vysvetľujú, že na novo – vytvorená Juhoslovanská zväzová republika na rozdiel od ostatných štátov, ktoré sa odtrhli, ako napríklad Srbsko a Chorvátsko, si zachovala veľa z tej byrokracie, ktorá tu existovala pred rozdelením, prispievajúc k federatívnemu deficitu. V snahe speňažiť tento a ostatné deficity, centrálna banka stratila kontrolu nad tvorbou peňazí a spôsobila tak hyperinfláciu.
Weimarská republika: August 1922 – December 1923
Denná miera inflácie: 
Zdvojnásobenie cien každých: 3 dni, 17 hodín
Priebeh: Hyperinflácia, ktorá sužovala Weimarskú republiku na začiatku 20-tého storočia, nasledovala po porážke krajiny, ktorá sa odohrala o pár rokov skôr v prvej svetovej vojne. Nemecko muselo zaplatiť vysoké reparácie víťazom, aby im vynahradili náklady, ktoré vznikli na ich strane.
Avšak, nebolo mu dovolené tieto reparácie splatiť vo svojej mene, ktorá sa výrazne oslabila už počas vojny kvôli skutočnosti, že Nemecko financovali svoje boje prostredníctvom vypožičaných prostriedkov.
Aby mohli splatiť reparácie v inej ako svojej vtedajšej mene, Weimarská republika bola nútená predať veľkú časť marky za výmenu zahraničných mien, ktoré boli vhodné ako platidlo. Keď bola platba splatná v lete 1921, politika predaja marky za zahraničné meny v akejkoľvek cene viedla k nekontrolovateľnej hyperinflácii, keďže marka vážne devalvovaná.
Grécko: Máj 1941 – December 1945
Denná miera inflácie: 
Zdvojnásobenie cien každých: 4 dní, 6 hodín
Priebeh: Fiškálne saldo Grécka sa húpalo od 271 miliónovému prebytku (mena – drachma) v roku 1939 po 790 miliónovému deficitu v roku 1940 v dôsledku počiatku druhej svetovej vojny (zahraničný obchod prudko padol). To určilo pôdu pre už zhoršujúcu sa fiškálnu pozíciu do okamihu kedy bolo Grécko napadnuté na konci roku 1940.
Dodatočné náklady Grécka oklamané „Bábkovou vládou“ tzv. Axis powers (Nemecko, Japonsko, Taliansko) ktorá kontrolovala krajinu počas okupácie, zahŕňala 400 000 vojakov, ktorí sa tam nachádzali a veľké odškodné voči okupantom.
Národný prijem Grécka bol navyše zosekaný zo 67,4 miliardy drachmy v roku 1938 po 20 miliárd drachmy v roku 1942. Keďže daňové príjmy klesli, Grécko sa uchýlilo k monetarizácii v centrálnej banke, aby zaplatilo hore uvedené výdavky a financovalo zostatok svojho deficitu.
Čína: Október 1947 – Máj 1949
Denná miera inflácie:
Zdvojnásobenie cien každých: 5 dní, 8 hodín
Priebeh: Po druhej svetovej vojne bola Čína rozdelená občianskou vojnou. Nacionalisti a Komunisti sa bili o kontrolu nad krajinou a predstavili konkurenčnú menu opúšťajúc svoj menový systém roztrieštený medzi desať hlavných nosičov výmeny v 1948.
Mena sa zviditeľnila počas konfliktu – Campbell a Tullock (1954) vysvetlili, že tieto tri vlády (vrátane japonských okupantov) sa zapojili do „menovej vojny“ pokusmi podkopať nepriateľské meny rôznymi spôsobmi.
Na financovanie tohto konfliktu Nacionalisti hľadali útočisko v spustení veľkých rozpočtových deficitov, ktoré nakoniec kryli tlačením peňazí, čo viedlo k nezvládnuteľnej hyperinflácii. (Tomuto predchádzalo opustenie strieborných štandardov v Číne roku 1935). Dokonca zahrnuli aj Taiwanskú centrálnu banku do ich peňažného plánu, čo takisto spôsobilo hyperinfláciu aj v Taiwane.
Peru: Júl 1990 – August 1990
Denná miera inflácie:
Zdvojnásobenie cien každých: 13 dní, 2 hodiny
Priebeh: Perú viedlo dlhý súboj s infláciou v druhej polovici 20-tého storočia. Počas prvej polovice 80-tých rokoch minulého storočia bol prezidentom Fernando Belaunde Terry a Perú bolo konfrontované politikou úsporných opatrení zavedenou lídrami MMF po finančnej kríze v Latinskej Amerike, ktorá sa začala na začiatku desaťročia.
Ekonóm Thayer Watkins povedal, že administratíva Belaunde Terryho zanechala dojem, že to bolo dodržiavanie odporúčaných reforiem MMF, hoci v skutočnosti to tak nebolo. Ekonomika v tom čase trpela stagfláciou a bola obviňovaná za tieto úsporné opatrenie MMF voličmi aj keď táto politika nebola vôbec dodržiavaná.
To v roku 1985 viedlo k zvoleniu Alana Garciu za prezidenta. Garcia nahradil populistické ekonomické reformy, ktoré slúžili iba na oslabenie ekonomiky a k uzavretiu krajiny pred medzinárodnými úverovými trhmi. V tvárou tvár nedostatočnému prístupu k úverom a zhoršujúcim sa ekonomickým podmienkam pretrvávajúca vysoká inflácia v Perú dosiahla úroveň hyperinflácie.
Francúzsko: Máj 1795 – November 1796
Denná miera inflácie:
Zdvojnásobenie cien každých: 15 dní, 2 hodiny
Priebeh: Francúzska revolúcia (1789-1799) prišla v období, v ktorom Francúzsko fungovalo s výraznými dlhmi z vojen, vrátane Americkej vojny o nezávislosť. Jednou z hlavných hospodárskych politík Francúzskej revolúcie bolo znárodnenie pôdy, ktorú predtým vlastnila katolícka cirkev. Kostol sa zdal byť ľahkým cieľom pre vyvlastnenie majetku, pretože bol vlastníkom veľkého územia a mal ešte relatívne malý politický vplyv v novom režime. Vláda neskôr pre verejnosť vydala assignats – bankovky, ktoré sa v podstate rovnali územnej mene, a ktoré sa mali uplatniť za pozemky držiteľmi bankoviek k budúcemu dátumu.
Nikaragua: Jún 1986 – Marec 1991
Denná miera inflácie: 
Zdvojnásobenie cien každých: 16 dní, 10 hodín
Priebeh: V roku 1979 Nikaragua podstúpila revolúciu, ktorá priviedla k moci Sandinistov. Toto sa udialo na pozadí globálnej recesie a finančnej kríze naprieč veľkej časti Latinskej Ameriky vyvolanej rekordne vysokou úrovňou dlhu a neschopnosťou národov splatiť tie dlhy.
Ekonomika Nikaraguy bola spustošená revolúciou – HDP stiahnutý na 34 percent kumulatívne počas rokov 1978 – 1979. Keď sa Sandinisti dostali k moci, tak znárodnili veľkú časť ekonomiky, neskôr prispievali k ekonomickým nepokojom a zavádzali veľkým zotavením.
V tvárou tvár tejto situácii sa Nikaragujská vláda rozhodla pre expanzívnu fiškálnu politiku a úvery zo zahraničia na stimuláciu domáceho dopytu. Pokým silné kapitálové kontroly a pevný výmenný kurz ponechali zo začiatku infláciu na vavrínoch, ekonomická reforma z roku 1985 odkláňajúca sa od týchto politik rozpútala potláčanú infláciu nikaragujskej ekonomiky.
Preložil: Ivan Pagáč
Zdroj: CatoInstitute
Facebook komentár