Aké oblasti nášho života zasahuje nerovnosť medzi príjmami???

Nie je to len príjmová nerovnosť. Je to aj životná nerovnosť. A nerovnosť vo vzdelávaní. A klesajúcom ekonomickým rastom.

Je dobre známym faktom, že bohatí bohatnú, zatiaľ čo chudobní a stredná trieda zaostávajú.

Profesor na Univerzite Berkeley a bývalý minister práce Robert Reich poznamenal: “400. najbohatších ľudí v Spojených štátoch má viac bohatstva, ako spodných 150 miliónov ľudí dohromady.”

Medzitým priemerný živiteľ rodiny v Amerike, si v minulom roku domov odniesol o 9% menej, než v roku 1999.

Ale rastúca rozdielnosť v príjmoch sa prejavuje v americkej spoločnosti taktiež aj na iných miestach.

Sociológovia už dávno poznamenali, že nerovnosť príjmov je pre spoločnosť nevhodná. Napriek tomu populárne opatrenia sociálnej stability – miera trestnej činnosti, volebná neúčasť – v posledných niekoľkých desaťročiach zaznamenala pokles.

Tak aké oblasti nerovnosť zasahuje?

Dĺžka života

Výplaty nie sú jediné veci, ktoré sú stále nerovné. Bohatí ľudia si skutočne žijú dlhšie, ako chudobní ľudia.

Na začiatku roka 1980, bohatí Američania žili o 2,8 roky dlhšie než chudobní (podľa Ministerstva zdravotníctva a sociálnych služieb – MZaSS). Bohaté a chudobný boli definovaný, ako horných a spodných 10%, na ktoré sa vzťahovalo množstvo rôznych hospodárskych opatrení.

Ale v neskorých 90.rokoch bohatí žili o 4,5 roka dlhšie, a rozdiel medzi nimi sa od tej doby len rozšíril – dodal MZaSS.

Rastúca nerovnosť je výsledkom celého radu dôvodov, vrátane “materiálnych a sociálno-životných podmienok”, ako aj prístupu k zdravotnej starostlivosti.

Vzdelanie

Pre Američanov narodených v skorších 60.rokoch – bolo 5% chudobných ľudí, ktorí šli na vysokú školu a až 35% z bohatých, podľa vyjadrení Russell Sage Foundation. Definovanie bohatých a chudobných, bolo podľa 25. horných a dolných podľa veľkosti príjmov.

Len o jednu generáciu neskôr – Američania narodený okolo roku 1980 – počet bohatých ľudí, ktorí išli na vysokú školu sa zvýšili o 20 percentuálnych bodov. U chudobných ľudí sa zvýšil iba o 3 percentuálne body.

To ďalej prehlbovalo cyklus príjmovej nerovnosti, čím bol zaznamenaný rastúci počet mestských pracovných miest, ktorí dávali prednosť vzdelanejším.

Kým vedci zdôrazňujú, že je ťažké konkrétne spojiť niektoré z týchto opatrení s rastúcou nerovnosťou príjmov, korelácia je presvedčivá.

Lane Kenworthy, profesor sociológie a politológie na University of Arizona povedal: “Keď stúpa príjmová nerovnosť, vidíte viac nerovnosti v (týchto) iných oblastiach.”

Hospodársky rast

Niektorí ekonómovia už dlho tvrdia, že zvýšenie rozdielov v príjmoch tlmí hospodársky rast a vytváranie pracovných miest, a môže byť jedným z dôvodov, že ekonomické oživenie nevedie k zlepovaniu situácie.

Táto teória je založená na výskume, ktorý dokladá, že mestskí ľudia majú tendenciu tráviť viac príjmov, ako bohatí ľudia.  Vzhľadom k tomu, že recesia skončila, zaznamenávame rast v priemere iba o 2,2%. To je menej, ako 3,3% historický priemer od Veľkej hospodárskej krízy.

Nositeľ Nobelovej ceny, ekonóm a profesor – Joseph Stiglitz napísal na začiatku tohto roka poznamenal: “Naša stredná trieda je príliš slabá na podporu spotrebiteľských výdavkov, ktoré historicky posúvajú náš hospodársky rast.”

“S nerovnosťou na najvyššej úrovni, od obdobia pred hospodárskou krízou bude robustný oživenie ťažko dosiahnuteľné v krátkodobom horizonte, a americký sen – dobrý život výmenou za tvrdú prácu – pomaly ale isto vymiera.”

Čo s tým musíme robiť: Výskum ukazuje, že Američania chcú žiť v krajine s väčšou rovnosťou medzi sebou – dve tretiny uviedlo, že nerovnosť je problémom – podľa Leslie McCall-ovej, profesorke sociológie a politológie na Northwestern University.

Problém je v tom, že Američania naozaj nevedia, čo s tým majú robiť. Posilniť odbory, zdaniť bohatých , zvyšovať minimálnu mzdu a lepšie pracovné školenia, sú len časťou niekoľkých nápadov.

Ale mnohí vidia nerovnosť, ako nevyhnutný príznak voľného trhu – trhu, ktorý v celosvetovom meradle, dostal stovky miliónov ľudí z chudoby a za predpokladu, že ďalší ich vplyv bude viesť k zvýšeniu životnej úrovne po celom svete.

McCall-ová ďalej uviedla: “Nie je to tak jasné, či zvyšovanie daní bude vytvárať to, čo ľudia chcú – lepšie pracovné miesta a väčší plat.”

Zdroj: Policymic