Afrika: Stane sa kontinent ďalším investičným boomom?

Podľa slov Chrisa Beckera: Po problémoch západných ekonomík v  dekádach zlyhaní a deštruktívnej peňažnej inflácie spojených s nárastom dlhov, investori začali premiestňovať svoj kapitál smerom do priemyselne nevyužitého kontinentu, Afriky. Avšak, nikdy nebudeme svedkami toho, že sa biznis začne sťahovať do Afriky. Skôr politicky zameraný kapitál bude prúdiť do afrických zdrojov, preto, aby bola podporovaná a financovaná spotrebiteľská spoločnosť vo svete. Takýmto spôsobom funguje obchodný model Ázie. Afrika by sa takisto mala stať predmetom ďalšieho investičného boomu.

Pripravená pôda na investovanie

V posledných rokoch väčšina investícií  na africkom kontinente bola zameraná na infraštruktúru (najmä na energetiku a dopravu). Ďalej sa dôležitým sektorom stali energie a poľnohospodárstvo. Investičné toky sú podporované predovšetkým štátom riadenými spoločnosťami v energetickom sektore (väčšinou ide o indické a čínske) a spravodlivé rozhodovanie majú na starosti podniky v súkromnom a verejnom vlastníctve v oblasti infraštruktúry a poľnohospodárstva. Konkurenčné výhody predstavuje množstvo nevyužitých prírodných zdrojov, minerálov a ornej poľnohospodárskej pôdy, z ktorých prosperuje nielen ázijský trh, ale aj západná spoločnosť.

To znamená, že mnoho firiem sa snaží stať súčasťou afrického obchodného boomu. Môžeme vymenovať aspoň zopár výrobcov – napr. americký predajca Walmart; španielska Zara; austrálsky Trenery, Witchery, a Cotton On; britský reťazec Topshop a francúzsky reťazec Carrefour. Každý z nich sa za posledné dva roky usídlil na rôznych miestach  subsaharskej Afriky.

Medzinárodné priemyselné podniky využili ponúknutý impulz a vybudovali v Afrike továrne, ktorých produkty boli určené na vývoz. Problémom sa stalo náročné obchodné a právne prostredie a nízka miera úspor. Všetky aspekty podnikania v Afrike nie sú schopné konkurovať Ázii alebo Západnému svetu. Najjednoduchším riešením sa stáva výmena neopracovaných surovín za finálne statky. Tento spôsob obchodu je výhodnejší ako ich produkcia v samotnej krajine.

( Súviaci článok: Ekonomika Afriky aktuálne zaznamenáva najrýchlejší rast )

Tzv. africký „prázdny stred“

Príbeh Afriky sa tak stal jedným z veľkých množstiev výziev – od dostupného tovaru zo sektorov, ktoré sú vzdialenejšie od spotrebiteľa (napr. baníctvo a poľnohospodárstvo) až po sektory najbližšie k spotrebiteľovi – tj, veľkoobchod a maloobchod. Do popredia sa čoraz častejšie dostáva baníctvo, farmárčenie, maloobchod. No stále v rozličných odvetviach chýba tzv. zlatá stredná cesta – týmto chýbajúcim prostredníkom sa stali rôzne druhy výrob, výrobné srdce každej rozvojovej krajiny. Súčasťou Afriky je síce výrobná štruktúra skladajúca sa prevažne z finálnych spotrebných statkov a služieb, no s veľmi základným financovaním ťažby surovín.

Napríklad, keď sa pozrieme bližšie na lokality, kde sa ťaží meď– napr. taký Copperbelt v Zambii – nikto si nemôže zadovážiť medený suvenír, ktorý bol vyrobený v danom mieste. Meď je dodávaná pár tisíc kilometrov ďalej do Číny, kde sa spracováva do konečných spotrebných výrobkov – teda najmä turistických suvenírov. Pred odoslaním späť do mesta Copperbelt sa môže však už predať. Angola ťaží ropu z podzemných ložísk, odošle ju po mori na rafináciu pred importom späť do krajiny na konečnú spotrebu.

Pre históriu Afriky je v posledných desaťročiach príznačný export základných surovín výmenou za nevyhnutný spotrebný tovar.

Zhromažďovanie kapitálu

Dôvodom, prečo tieto chýbajúce odvetvia nie sú dostatočne vyvinuté, je spôsobené najmä nízkou mierou úspor, čo viedlo k nedostatku akumulácii kapitálu a následne nedostatku vyprodukovaných kapitálových statkov (tj vo výrobných odvetviach). Africká spoločnosť má tendenciu byť menej trpezlivá než japonská, čínska či západná civilizácia, s prekvapujúco nízkou hladinou úspor. Kedykoľvek si Afričania želali šetriť, ich snahy boli zakaždým zmarené nezodpovedným míňaním deficitu verejných financií, peňažnou infláciou, priamou konfiškáciou alebo vojnou.

( Súviaci článok: Afrika je poslednou hranicou pre odvážneho a trpezlivého investora  )

Ak by sa niekto odvážil tvrdiť, že Afrika bude premenená na výrobné centrum, museli by sme namietať, že preferencie stráveného pracovného času priemerného Afričana budú klesať v nadväznosti na uvoľnenie potrebných úspor a investícií na rozvoj drahých tovarov strednej a vyššej hodnoty. Afričania musia zastaviť výdavky na spotrebný tovar a začať šetriť a investovať do výrobných procesov. Avšak, s negatívnym vývojom meny, záporných reálnych úrokových sadzieb a rastúcim spotrebiteľským úverom, spolu s premrhanými peniazmi, funguje silnejúca anti-úspora inštitucionálnej štruktúry. Aj keď je svet za posledné roky svedkami zvýšenej miery úspor, krajina je naďalej sužovaná nadpriemernými výdavkami na vládnu spotrebu.

Afrika zaznamenáva prílev zahraničných investícií určených na rozvoj vlastných zdrojov a infraštruktúry. No zisk z nich sa buď premárni politikmi v rámci domácich projektov alebo prostredníctvom nevhodných investícií, ktoré majú malú alebo žiadnu ekonomickú hodnotu. Prípadne sa prostriedky použijú na financovanie obchodného deficitu. Je teda pravdepodobné, že priama pomoc africkému spotrebiteľovi sa v rebríčku nachádza do značnej miery kdesi až na konci konského chvosta. Štátne dlhy sa prefinancovávajú buď z miestneho rozpočtu alebo zo zdrojov, ktoré Afrika získava účasťou na trhu Eurobond. Samozrejme, že hlad po výnosoch sa u medzinárodných investorov prejavil tým, že vôbec získali odvahu vstúpiť na trh podporený bankármi, ktorí sú zároveň vyznávačmi rizikových investícií. Zahraniční obchodníci prichádzajú svojim rozhodnutím podchytiť maloobchodný trh ťahaný zahraničnými investíciami. Africkí spotrebitelia majú k dispozícii tovar dovtedy, pokým zahraničné investície majú v krajine prevahu. Ale čo sa stane, keď ťažobný a poľnohospodársky priemysel prestane prosperovať a zahraničný kapitál sa presunie do iných miest.

Nový model Ázijskeho finančného predaja

Zaujímavé na tomto príbehu je, že v posledných niekoľkých desaťročiach, Ázia financovala Západ. Situácia sa však postupne mení, Ázia sa stáva financovateľom africkej spoločnosti prostredníctvom nákupov a investovaním do zdrojov odvetvia poľnohospodárstva, pričom Afrika sa dostáva k prostriedkom za nákup svojich priemyselných výrobkov. Namiesto toho, aby USA vymenili za spotrebný tovar za štátne pokladničné poukážky, USA s Áziou získavajú pôdu a zdroje, teda skutočný fyzický majetok ako prostriedok zabezpečenia. Je to oveľa silnejší model financovania, aký bol použitý na financovanie spotreby v západných krajinách, ale aj táto forma stále ponecháva Afriku v pozícii podomového obchodníka so svojimi vlastnými zdrojmi prostredníctvom zadlžených vlád a domácností. Tento model sa ani na Západe neujal.

Záver

Iba tým, že sa zvýšia skutočné úspory pomocou dobrovoľného zníženia spoločenskej časovej preferencie, sa môže Afrika niekedy stať naozajstným diverzifikovaným a zvučným ekonomickým kontinentom. To je jediný spôsob, ako sa môže africká ekonomika dostať k pokroku. Pokým Afričania začnú vo všeobecnosti viac šetriť a vytvárať lepšie politické prostredie pre úspory, rast investičných ziskov sa pravdepodobne stane neudržateľným a ostane vystavený rozmarom západných tlačových zdrojov. Skutočnosťou je, že toto nie je smer, ktorým sa Afrika pohybuje, no i napriek tomu sa Afrika chystá privítať ďalší obrovský hospodársky rast.

Preložila: Lenka Gajdosikova

Zdroj: Mises.org