Tlačiarenské lisy na peniaze sa točia naozaj rýchlo.
Štyri najmocnejšie centrálnej banky sveta z dôvodu finančnej krízy už do svetovej ekonomiky napumpovali viac ako 9 biliónov amerických dolárov, v snahe podporiť rast, inflácia a zamestnanosť.
Jedná sa o obrovské objemy, čo zodpovedá hodnote všetkým výrobkom a služieb produkujúcich v USA za obdobie šiestich mesiacov.
Michael Pearce, ktorý je ekonómom v Capital Economics poznamenal: “Ak by ste skupine ekonómov v roku 2008 povedali, že do septembra roku 2016 centrálne banky kúpia aktíva v hodnote 9 biliónov dolárov a stále budú hľadať spôsoby, ako zvýšiť infláciu, nemyslím si, že by vám verili.”
Súvisiace: Trhy “strácajú vieru” v centrálne banky sveta
Keď svet smeroval do recesie, centrálne banky začali vytvárať nové peniaze v obrovských objemoch. Plán bol jednoduchý: Vložiť do systému viac peňazí, s cieľom povzbudiť komerčné banky k pôžičiavaniu, čo by viedlo k väčším výdavkov spoločností a domácností.
Za normálnych okolností by malo stačiť, ak by centrálne banky znížili úrokové sadzby z úverov. Ale rekordne nízke úrokové sadzby a v niektorých prípadoch až negatívne úrokové sadzby nepredstavujú dostatočným impulz. Takže sa obrátili k silnejším medicínam a experimentovali s kúpou dlhopisov, čím spôsobili zaplavenie trhov novo-vytlačenými peniazmi. Odborníci sú v názoroch na fungovanie rozdielny.
Pearce ďalej poznamenal: “Hlavným účinkom znížených dlhodobých úrokových sadzieb bolo podporenie ceny akcií,” … “Existuje však len málo dôkazov, že to viedlo k výraznému zvýšeniu ekonomického rastu, alebo inflácie.”
Federálny rezervný systém samotný, prostredníctvom troch kôl nákupu aktív vykonal injekciu v hodnote 3,9 bilióna dolárov. Začal to v novembri 2008, krátko po tom, čo finančný svet smeroval ku krachu a pokračoval až do októbra 2014.
Centrálna Banka Anglicka následne v marci roka 2009, v troch kolách stimulov poskytla 375 miliárd libier (500 miliárd dolárov). V auguste tohto roka oživila svoj program, po tom čo Veľká Británia zahlasovala za opustenie Európskej únií, čím ich rast čelí rozsiahlej rane.
Súvisiace: Ako centrálne banky v roku 2014 zachránil svet (akciové trhy)
Centrálna Banka Japonska, ktorá k boju proti deflácii spustila svoj program nákupu dlhopisov v rokoch 2001 až 2006 vstúpila do opätovného boja v apríli 2013, čím od tej doby vykonala nákup aktív v hodnote 2,5 bilióna amerických dolárov.
Európska centrálna banka na túto „party“ prišla neskôr, keďže spustila svoj vlastný stimulačný program v marci 2015. V hodnote aktív do marca 2017 plánuje kúpiť 1,7 bilióna eur (2 bilióny dolárov). Počas včerajšieho dňa zopakovala, že v prípade potreby môže poskytnúť ešte viac peňazí.
Zdroj: NYtimes, WSJ
Facebook komentár